Biele vrany a hrdinovia medzi nami v RTVS
Publikované 17/5/2018

Na Slovensku sa dokončuje séria dokumentárnych filmov o občianskej statočnosti Biele vrany a hrdinovia medzi nami. Siedmich režisérov zaujali príbehy osobnej odvahy ľudí, ktorí sa nebáli postaviť nekalým praktikám v školstve, zdravotníctve či verejnej správe. Výrok Zuzany Hlávkovej „Kto, keď nie my? Kedy, keď nie teraz?“ sa stal hlavnou myšlienkou projektu. Sériu vysiela v televíznej premiére RTVS. Po odvysielaní pilotnej časti čaká divákov šesť 26-minútových dokumentov, vždy v pondelok o 21.20 hod. na Dvojke, a to už od 21. mája 2018. Následne autori série plánujú usporiadať premietania spojené s diskusiami v školách, kluboch a kultúrnych centrách.

Za mnohými neduhmi v našej spoločnosti je ľahostajnosť a korupcia. Nájdeme ich takmer v každej sfére nášho života. Máme menej zdravia za rovnaké peniaze ako v okolitých štátoch, naše mozgy utekajú do zahraničia, lebo chcú kvalitné vzdelanie. Prizeráme sa, ako sa ničí príroda a prírodné zdroje. Vyčkávame, že sa to zmení. Nás zaujali príbehy osobnej odvahy ľudí, ktorí sa nebáli postaviť nekalým praktikám v školstve, zdravotníctve či verejnej správe. Na rozdiel od mlčiacej väčšiny títo ľudia zaujali postoj, a napriek nepriaznivým okolnostiam sa nevzdali. Stali sa pre nás inšpiráciou. Sú to hrdinovia medzi nami,“ povedala producentka série Barbara Janišová Feglová zo spoločnosti HITCHHIKER Cinema. Koproducentom projektu je Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS).

Režiséri vidia Biele vrany ako „morálne elity, ľudí, ktorí nepodľahli ľahostajnosti ani pohodlnosti, obetovali niečo zo svojho osobného pohodlia pre blaho spoločnosti, vystúpili z davu, aby konali“. „Každý národ potrebuje morálne elity a Biele vrany,“ dodáva režisérka Jana Bučka.

Takmer polhodinové dokumenty sú venované konkrétnym spoločenským fenoménom a upozorňujú na princípy solidarity, zodpovednosti, spoločenského dobra, dôstojnosti a jedinečnosti každej ľudskej osoby.

Korupčná výchova (Róbert Šveda), 30. 4. 2018, 20.35 hod.

Neviditeľné deti (Marek Franko), 21. 5. 2018, 21.20 hod.

Na hranici (Dominik Jursa), 28. 5. 2018, 21.20 hod.

Xenofóbia (Barbora Sliepková), 4. 6. 2018, 21.20 hod.

Pezinská skládka (Lena Kušnieriková) , 11. 6. 2018, 21.20 hod.

Biomasaker (Jana Bučka) , 18. 6. 2018, 21.20 hod.

Zdravie za milión (Lenka Moravčíková – Chovanec), 25. 6. 2018, 21.20 hod.

Film Mareka Franka Neviditeľné deti sa zaoberá opakovaným zlyhaním štátu v ochrane detí pred násilím. „Hľadám, kde zlyháva systém, či zlyháva naozaj, či to nie je len mediálna fráza. Alebo, keď zlyháva, tak kde zlyháva a smerujem k tomu, že systém, to nie sú len úradníci, zákon, predpisy, metodika, ale celé nastavenie spoločnosti, ktorá chce, alebo nechce tieto témy riešiť a chce, alebo nechce deti chrániť,“ povedal režisér.

Dominik Jursa a jeho diel Na hranici hľadá v téme odlivu mozgov odpoveď na otázku, ako môže nová generácia pomôcť vybudovať lepšiu krajinu. „Tému odlivu mozgov sledujem cez pohľad mladých ľudí, ktorí reflektujú, čo sa tu deje. Zdá sa, že každý z nich rozmýšľa, že túto krajinu skôr či neskôr opustí. Zaujíma ma, prečo to tak je. Chcem si tých ľudí vypočuť, chcem vedieť, ako uvažujú nad svojou budúcnosťou, nad touto krajinou. Máme aj príklady ľudí, ktorí sa na Slovensko vrátia, napriek tomu všetkému, možno aj zažijú nejakú prvotnú skepsu, ale ako keby cítili, že to tu treba vyčistiť, upratať, že je to náš domov,“ doplnil režisér.

Režisérka Barbora Sliepková vo svojom filme Xenofóbia skúma, ako sa zakorenený strach z cudzieho stáva nástrojom manipulácie s verejnosťou. „Slovensko je do značnej miery xenofóbne. Vidíme to nielen v politike, ale aj v prejavoch ľudí na sociálnych sieťach. Podľa mňa je to trochu desivé, že sa až tak bojíme. A myslím, že je dôležité na to upozorňovať, ukazovať to, aby sme mali vôbec vôľu narábať s týmto naším strachom,“ hovorí o svojej téme autorka.

Ústrednou témou filmu Pezinská skládka Leny Kušnierikovej sú občianske práva a odvaha za ne bojovať. Autorka dokumentu je – rovnako ako ostatní tvorcovia – presvedčená, že má zmysel zaujímať sa o veci verejné; lebo všetko môže dopadnúť aj dobre. „Uvedomila som si, že keď sa to (konkrétny prípad) ukáže v celku, tak je to podľa mňa strašne silný príbeh o občianskej angažovanosti a odvahe, ktorú u seba niekedy postrádame“.

Jana Bučka sa vo svojom filme Biomasaker venuje téme devastácie životného prostredia. Téma je podľa nej o to komplikovanejšia, že príroda sa nevie sama ozvať, tak, ako človek v kontexte zdravotníctva alebo školstva. „Príroda je závislá len od nás, od našich hlasov, že ju budeme brániť. Aj napriek tým katastrofálnym následkom si to ľudia častokrát neuvedomujú. Preto treba veci pomenovávať a poukazovať na ne,“ doplnila režisérka.

Film Lenky Moravčíkovej Zdravie za milión sa venuje otázke, prečo majú slovenskí občania za rovnaké peniaze ako okolité štáty menej zdravia. „Biele vrany upozorňujú na systémové zlyhania. Je tu reálna nádej, že keď médiá budú tieto témy opakovane exponovať, tak už sa ich nepodarí zamiesť pod koberec, už sa nebudú zamlčiavať, ututlávať, banalizovať,“ povedala k projektu režisérka.

Biela vrana je ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu. Od roku 2008 ju udeľujú Aliancia Fair-play a VIA IURIS.

Séria vzniká vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Audiovizuálneho fondu, Bratislavského samosprávneho kraja a partnerom projektu je spoločnosť 582 s.r.o.

zdroj: tlačová správa Zuzany Golianovej