„Keď niekto kritizuje Putinov režim, neznamená to, že nenávidí Rusko,“ adekvátne poznamenal Alexander Duleba, politológ, pedagóg a analytik rusínskej národnosti, počas diskusie Slovensko vs. prípad Olega Sencova. Podujatie sa uskutočnilo dňa 7. 8. 2018 vďaka organizáciám Kinečko, Jeden svet, Amnesty International Slovensko a Nová Cvernovka.
Oleg Sencov je známym kritikom anexie Krymu, v roku 2014 sa aktívne venoval humanitárnej pomoci ukrajinským jednotkám a organizoval občianske protesty. Bol však obvinený z teroristickej činnosti, členstva v nacionalistickom Pravom sektore, zdemolovania sochy Lenina a plánovania ďalších útokov.
Pred samotnou diskusiou sa vo veľkej sále v budove Novej Cvernovky premietal film ruského režiséra a producenta Askolda Kurova Proces: Ruský štát vs. Oleg Sencov. Snímka mapuje vývoj vykonštruovaných súdnych pojednávaní. Výsledok je vopred známy bezmála všetkým zainteresovaným. Nejedná sa teda o nič iné ako manifest štátnej moci. Formálne zaujímavým je, že vo filme je rozsudok neustále prítomný v podobe vizuálnej metafory, keď podstatnú väčšinu filmového času vidíme režiséra držaného za mrežami. Oleg má napriek svojej nevine slúžiť ako odstrašujúci príklad takým ľudom, ktorí sa neboja propagandy a vlastného, individuálneho a kritického myslenia. Aby bol celý „monsterproces“ účinný, bolo treba vymyslieť senzačný príbeh a do hlavnej úlohy obsadiť mediálne známu osobnosť. Tento mrazivý casting vyhral práve Sencov, ktorého v roku 2015 odsúdili na dvadsať rokov vo väzení. „Stoja tu trubadúri režimu. Nie sú hlúpi. Vedia, ako sa veci majú, ale aj tak klamú. Pokračujú vo svojej práci, nachádzajú v nej istú formu racionalizácie. ‚Musíme predsa kŕmiť svoje deti.‘ Ale aký zmysel má vychovať ďalšiu generáciu otrokov?“ pýta sa Sencov a opisuje efektivitu propagandy: „Väčšina Rusov verí v to, čo tvrdí: Putin je skvelý, na Ukrajine sú fašisti, Rusko sa nikdy nemýlilo, všade sú nepriatelia.“ V súčasnosti drží časovo neobmedzenú hladovku, ktorou apeluje na prepustenie všetkých ukrajinských väzňov držaných na území Ruskej federácie. Štrnásteho to budú tri mesiace.
Diskusiu po filme moderoval dokumentarista Juraj Mravec, ktorý dlhodobo sleduje situáciu na Ukrajine. Pozvaní boli referent pre Ukrajinu MZVaEZ SR Matúš Korba, predsedkyňa Ukrajinsko – slovenskej iniciatívy Milla Verbitska a už spomínaný Alexander Duleba.
„Anexiu Krymu považujem za porušenie medzinárodného práva a základných princípov justície,“ reaguje na jednu z otázok Matúš Korba, ktorý je kvôli svojmu postaveniu nútený hrať na diplomatickú strunu, no zaiste by vedel povedať mnoho. Kratšie a ľudovejšie boli reakcie Milly Verbitskej. Tá počas celého večera figurovala najmä ako občianska aktivistka. Verbitska prednedávnom podporila aj protest za oslobodenie Sencova, pred ruskou ambasádou v Bratislave. K medzinárodným výzvam (Stop Putin Stop War, Free Sentsov, Save Oleg Sentsov) sa pridávajú filmoví tvorcovia z celého sveta. Medzi nimi napríklad Agnieszka Holland, Wim Wenders, Nikita Michalkov, Béla Tarr, Ken Loach, Mike Leigh, Alexandr Sokurov či Pedro Almodóvar.
Najvýraznejšou osobnosťou udalosti bol Alexander Duleba, ktorého dlhé rečnícke vsuvky Mravec neprerušoval. Práve toho príčinou diskusia transformovala na kvalitnú prednášku. Alexander Duleba hovoril vecne a účastníkom diskusie podal množstvo presných a relevantných informácií. V úvode priznaná moderátorská neskúsenosť Mravca tak napokon pomohla záverečnému dojmu z kultúrnej a vysoko angažovanej „One Man Show.“ Ostatné interakcie pritom pôsobili ako medzihra. Dvojhodinová diskusia obsiahla veľa politického, občianskeho, morálneho i absurdného. Alexander Duleba pripomenul poslucháčom viaceré zásadné udalosti a konflikty v slovensko-ukrajinsko-ruských vzťahoch. Fundamentálnym prínosom bola jeho schopnosť poodhaliť nezmyselnosť nielen Putinových, ale napr. aj Ficových politických rozhodnutí.
Autor fotografií: Michal Babinčák
