Exkluzívne premiéry filmov ocenených na prestížnych zahraničných festivaloch, nové domáce snímky s medzinárodnou účasťou, pocty osobnostiam svetovej kinematografie, osobné stretnutia s hviezdami európskeho filmu, medzinárodná súťaž, unikátne premietania so živou hudbou, detské snímky i bohatý sprievodný program. To všetko ponúkne jubilejný 25. ročník Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest. V hlavnom meste sa uskutoční od 15. do 21. marca 2018 a na divákov čaká 7 dní filmového maratónu so 130 filmami v 8 programových sekciách a premietaniami v 4 bratislavských kinách. MFFK Febiofest ako najväčšia putovná prehliadka na Slovensku následne zavíta od 16. do 29. marca 2018 až do 10 miest – do Banskej Bystrice, Kežmarku, Košíc, Levíc, Martina, Popradu, Prešova, Prievidze, Trenčína a Trnavy.
MFFK Febiofest 2018 slávnostne otvorí 15. marca 2018 premiéra česko-slovenskej snímky Hmyz, nového a súčasne posledného filmu legendárneho umelca, ktorý svojou celoživotnou tvorbou ovplyvnil Tima Burtona či Davida Lyncha, jedného z najstarších stále tvoriacich filmárov sveta, 83-ročného režiséra Jana Švankmajera. MFFK Febiofest je prvou prehliadkou po svetovej premiére na prestížnom festivale v Rotterdame, kam Jan Švankmajer osobne zavíta uviesť svoju novinku.
Čierna komédia v hlavných úlohách s Kamilou Magálovou, Janom Budařom a Jiří Lábusom sleduje divadelných ochotníkov z malého mesta, ktorí skúšajú hru bratov Čapkovcov Zo života hmyzu. Režisér – Cvrček zrazu ubije pána Václava, milenca svojej ženy. Pán Kopřiva, hrajúci Parazita zas zožerie slečnu Jitku – Larvičku. A pánovi Borovičkovi sa podarí prevtelenie do chrobáka a nadobro opustí svoju ľudskú podobu. Životy obecných divadelníkov sa začínajú prelínať s osudmi ich divadelných postáv. Hmyz sa správa ako ľudia a ľudia ako hmyz. Jan Švankmajer, ktorý je pojmom nielen v krajinách bývalého Československa – napokon k vzniku filmu prispelo 300-tisíc dolármi prostredníctvom crowdfundingovej kampane takmer 3000 jeho fanúšikov z celého sveta – hovorí, že film je aj metaforou dnešnej civilizácie, ktorá sa čím ďalej tým viac podobá na mravenisko.
Počas otváracieho ceremoniálu 15. marca 2018 sa uskutoční aj udeľovanie Výročných cien Asociácie slovenských filmových klubov, hlavného organizátora festivalu.
Slovenská filmová krajina o Rómoch z Luníka IX. aj o kontroverznom Válkovi
Aj ďalšie výborné príklady, ako sa slovenský film podieľa na tom najlepšom zo súčasnej európskej kinematografie, ukáže na plátne 25. ročník MFFK Febiofest v sekcii Slovenská filmová krajina. V premiérach ponúkne najnovšie diela z domácej hranej a dokumentárnej tvorby, z ktorých tri koprodukčné tituly sa zablysli svetovou premiérou na slávnych festivaloch v Rotterdame a Locarne.
Po medzinárodnej premiére na festivale v Rotterdame prichádza na MFFK Febiofest v domácej premiére belgicko-slovenský film Kvetinárstvo / La fleurière. Režisér Ruben Desiere vo svojom debute spája dokument a fikciu a pozoruje troch slovenských Rómov z Luníka IX. – Rasťa, Tomáša a Mižuho, ktorí odišli „do lepšieho“ – na „Západ“. Tam sa pokúšajú prežiť v anonymite okrajových štvrtí, ako súčasť sveta imigrantov, ktorí nebudujú nové predmestia Bruselu, ale vytvárajú vlastné, na mapách neviditeľné, mesto v meste. Ich skutočné sny a osudy aj ich každodenné hľadanie cesty k lepšiemu životu dostávajú rámec bláznivého príbehu o nápade prekopať sa k trezoru belgickej národnej banky cez tunel, ktorý sa začína v zadnej miestnosti miestneho kvetinárstva. Film, ktorý v novom svetle odkrýva svet prisťahovalcov a bez moralizovania a pátosu reflektuje témy, ktoré sa dnes dotýkajú každého Európana, príde do Bratislavy osobne uviesť jeho režisér.
Po pozitívnom prijatí na svetovej premiére na slávnom festivale v Locarne sa divákom na MFFK Febiofest v premiére predstaví nemecko-slovenský film Sloboda / Freedom. Režisér Jan Speckenbach, ktorý do Bratislavy osobne zavíta, v nej odkrýva aj tabuizovanú tému odchodu matky od muža a detí. Štyridsaťročná Nora to urobí a bez jediného slova. Vedie ju totiž neodolateľná sila – chce byť slobodná. Vo Viedni blúdi po múzeu, kde má sex s mladým mužom, a stopom sa naslepo odvezie do Bratislavy. Ešte prednedávnom bola bohatá a viedla pohodlný meštiacky život. Teraz si zmenila identitu, pracuje ako slúžka a spriatelí sa s mladou slovenskou striptérkou Etelou a jej mužom, kuchárom Tamásom v podaní slovenských hercov Andrey Szabovej a Ondreja Kovaľa.
V Slovenskej filmovej krajine nebudú chýbať ani nové domáce dokumentárne filmy. Až tri budú portrétmi osobností, ktoré zmenili tvár politického či kultúrneho života na Slovensku.
Medzi najočakávanejšie dokumenty roka bezpochyby patrí snímka o jednej z najrozporuplnejších postáv slovenského kultúrneho a spoločenského prostredia, ktorá je spojená s mnohými legendami a kontroverziami. Film Válek z dielne režiséra Patrika Lančariča sa snaží pátrať práve po koreňoch týchto sporov. Základným východiskom filmu je Válkov vnútorný rozpor – rozpor medzi Válkom básnikom a Válkom politikom. Vo filme vystupuje vyše dvadsiatka významných osobností slovenskej umeleckej scény, medzi nimi aj spisovatelia Ján Štrasser, Milan Šimečka, herci Milan Lasica, Milan Kňažko, výtvarníci Rudolf Sikora či Miroslav Cipár.
Jeden z režisérov, ktorého filmy dnes už možno zaradiť do zlatého fondu česko-slovenskej kinematografie, Dušan Trančík osobne uvedie svoj nový dokument Svetlé miesto, film o osobnostiach politického, kultúrneho a spoločenského života na moravsko-slovenskom pomedzí, kde sa začiatkom 20. storočia odohralo historické zblíženie Čechov a Slovákov.
Režisér Juraj Nvota spolu s Marianom Urbanom zas predstavia nový film Inde o živote a tuláka, väzňa, šermiara, fotografa, maliara, pútnika, akčného tvorcu, performera, hľadača radosti a slobody Alexa Mlynárčika v pohyblivých obrázkoch, fotografiách, živohrách a kontroverznostiach doby, v ktorej žil a žije.
Po minuloročnej premiére pilotného film televízneho cyklu Budujeme Slovensko: Cukrovar v Šuranoch, sa teraz na MFFK Febiofest premietne ďalší diel s názvom Zimný prístav. Režisérka Bibiana Beňová sa vracia k dunajským príbehom plným poetickej nostalgie, ktoré sa striedajú s príbehmi o zadrôtovanej socialistickej hranici, ktorej „ochrana“ stála nad ľudským životom. Film sa snaží skúmať aj premenlivosť významov najrôznejších hraníc: geografických, mentálnych, etických, estetických; limitov spoločenských aj osobných.
Febiofest tento rok vzdá v sekcii Slovenská filmová krajina Poctu Ferovi Liptákovi. Slovenská umelecká scéna pozná len málo výtvarníkov tak širokého záberu. Maliar, sochár, knižný ilustrátor, divadelný scénograf, filmový architekt, organizátor výstav, kurátor Fero Lipták pomohol realizovať všetky snímky Martina Šulíka: Nehu, Všetko čo mám rád, Záhradu, Orbis pictus, Slnečný štát, Cigána aj najnovšieho Tlmočníka. MFFK Febiofest za jeho aj režisérovej osobnej účasti uvedie snímku Cigán, ktorá získala Zvláštnu cenu poroty na festivale v Karlových Varoch aj šesť národných filmových cien Slnko v sieti.
Hviezdy európskeho filmu prídu osláviť jubileum Febiofestu
Spolu rekordných takmer 30 režisérov celovečerných filmov príde na tohtoročný MFFK Febiofest uviesť osobne svoje diela divákom a diskutovať s nimi. MFFK Febiofest si v profilovej sekcii Osobnosti klubového filmu uctí a osobne privíta šesť veľkých režisérskych mien.
Vlani slávnostne otváral prestížny festival v Cannes, onedlho slávnostne uzavrie bratislavský Febiofest. Stálica svetového filmu, francúzsky režisér Arnaud Desplechin, ktorého možno označiť za „miláčika“ festivalu v Cannes, keďže najslávnejší festival uviedol v svetovej premiére až päť jeho snímok a dokonca mu dva razy zveril porotcovské kreslo v hlavnej súťaži, zavíta na Slovensko vôbec po prvý raz. MFFK Febiofest poctí oceňovaný filmár svojou návštevou na záverečnom ceremoniáli 21. marca 2018 a osobne uvedie režisérsku verziu svojho nového filmu Ismaelove prízraky.
V hlavných úlohách sa na plátne predstavia francúzske herecké hviezdy – vedľa Mathieua Amalrica, ktorý sa predstavil aj v bondovke Quantum of Solace, účinkujú držiteľka Oscara Marion Cotillard
a Charlotte Gainsbourg, obľúbenkyňa režiséra Larsa Von Triera.
„Arnaud Desplechin je doslova mág filmových emócií. Jeho príbehy, ktoré rozpráva výrazným, ale poetickým a jedinečným režijným štýlom, sú k divákom veľmi, takmer až fyzicky blízko. Desplechin však nie je extravagantný umelec, ale pokorný pozorovateľ života a aj vďaka tomu má dnes také výsostné postavenie vo svete klubového filmu,“ povedal umelecký riaditeľ MFFK Febiofest Přemysl Martinek.
Turbulentný a celkom nepredvídateľný príbeh filmu Ismaelove prízraky / Les fantômes d’Ismaël, v ktorom sa prelína triler, ľúbostná i špionážna dráma, rozpráva príbeh filmového režiséra, ktorému pred 20 rokmi záhadne bez stopy zmizla manželka Carlotta. Ismaela odvtedy prenasledujú nočné mory, ktoré zaháňa alkoholom a liekmi. Po dvoch desaťročiach samoty stretáva astrofyzičku Sylviu, s ktorou nadviaže harmonický vzťah. Ale zatiaľ, čo spolu trávia pokojné dni v dome na pláži, osud si prichystá zlomyseľnú zápletku. Náhle sa totiž objaví žena, ktorá tvrdí, že je Ismaelovou zmiznutou ženou.
Catherine Deneuve, Benicio del Toro, Emmanuelle Devos, Hippolyte Girardot, Emmanuelle Devos či Chiara Mastroianni, to sú len niektoré z hereckých hviezd, s ktorými Arnaud Desplechin nakrúcal. Špecialista na komorné psychologické drámy debutoval stredometrážnym filmom Život mŕtvych v Cannes v roku 1990. O dva roky neskôr si zopakoval účasť v Cannes svojím celovečerným debutom Stráž. V roku 1996 vzbudil veľký záujem už filmom z prostredia univerzitných intelektuálov, ktorí sa snažia nájsť miesto v živote – Učená rozprava alebo Môj pohlavný život. Nasledovala snímka Esther Kahn (2000) o židovskej herečke žijúcej v Londýne koncom 19. storočia, ktorá sa stala francúzskym filmom roku 2000 a bola nominovaná na Zlatú palmu v Cannes. Ďalším oceňovaným bol film Králi a kráľovná (2004), za ktorý získal Desplechinov obľúbený predstaviteľ Mathieu Amalric francúzsku národnú filmovú cenu Cézar. Amalric a celá plejáda vynikajúcich francúzskych hercov – Catherine Deneuve, Jean-Paul Roussillon, Anne Consigny, Chiara Mastroianni – sa stretla vo filme Vianočný príbeh (2008), ktorý si tiež vyslúžil nomináciu na Zlatú palmu v Cannes a je jedným z jeho najznámejších filmov. V roku 2014 nakrútil psychologickú snímku Jimmy P. s Beniciom del Torom v jednej z hlavných úloh. Jeho ostatný film Tri spomienky z roku 2015 taktiež nechýbal v oficiálnom výbere v Cannes.
Držiteľ ocenení z prestížnych festivalov ako Cannes, Berlinale, Locarno, slávny nezávislý francúzsky režisér Leos Carax zavíta na Slovensko tiež po prvýkrát. MFFK Febiofest na jeho počesť uvedie päť snímok. Na jeho pôde osobne uvedie aj svoj posledný film Holy Motors, ktorý sa stal festivalovým hitom po celom svete. A v rámci svojej návštevy uvedie 19. marca 2018 na VŠMU aj špeciálny masterclass, prístupný zdarma verejnosti, kde bude hovoriť nielen o svojej tvorbe.
Leos Carax sa preslávil v 80. a 90. rokoch ako jeden z predstaviteľov cinéma du look. Už jeho film z mladých čias Zlá krv (1986) potvrdil, že nejde len o zručného filmára, ale o výnimočný zjav na poli kinematografie. Jeho Milenci z Pont-Neuf (1991), ľúbostný príbeh dvoch „nepravdepodobných“ jedincov v bravúrnom hereckom podaní Denisa Lavanta a Juliette Binoche, sú bez preháňania ódou na filmové umenie. Trinásť dlhých rokov delí Polu X (1999) a zatiaľ poslednú celovečernú snímku Holy Motors (2012) s Evou Mendes aj Kylie Minogue v hlavných úlohách, ktorá je precízne poňatou správou o stave súčasného sveta. Tieto snímky tvoria neoddeliteľnú súčasť klubovej filmotéky a majú na konte viacero ocenení z medzinárodných festivalov. Všetky si ich budú môcť diváci MFFK Febiofest užiť na filmovom plátne a následne diskutovať s ich tvorcom.
Ďalšími hviezdami klubového filmu, ktorí zavítajú na MFFK Febiofest sú Gustave Kervern a Benoît Delépine. Režisérske duo je pozoruhodná vec, nie je ich v dejinách filmu veľa a často sú to súrodenci. Kervern a Delépine sú však špeciálny prípad a na konte majú už sedem spoločných filmov, ktoré pravidelne uvádzajú v programe prestížne festivaly. Keď sa verejnosti predstavili prvý raz svojím debutom Aaltra (2004), prihlásili sa k hrdinom na okraji spoločnosti, ktorí sa búria proti konzumujúcej väčšine, a to nie v politickom zmysle, ale priamo v princípe svojej existencie. Film Louise-Michel (2008) už ASFK uviedla do distribúcie, rovnako ako ich ďalší titul Na Mamuta! (2010) so Gérardom Depardieu v hlavnej úlohe. Na Febiofeste sme ich sledovali uvedením filmu Blízko smrti so spisovateľom Michelom Houellebecqom v titulnej postave. Tento raz osobne uvedú ich zatiaľ posledný film Saint-Amour (2016) so Gérardom Depardieu, Chiarou Mastroianni aj Anou Girardot, ktorému nechýba čierny humor, situačná komika ani ďalšie štýlotvorné prvky ich pozoruhodnej režijnej práce.
Zo susedného Maďarska zavítajú na pôdu MFFK Febiofestu dve z najvýraznejších postáv súčasnej maďarskej novej vlny. Kornél Mundruczó patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti súčasného maďarského filmu a divadla. Už od začiatkov svojej pozoruhodnej kariéry na seba strhával pozornosť celého filmového sveta. Jeho debut Šťastné dni (2002) zvíťazil vo svojej kategórii na festivale v Locarne a odvtedy každý jeho nový film uvádza v svetovej premiére festival v Cannes. Mundruczó má veľký cit pre duchovný rozmer svojich postáv, ktoré tápu vo svete plnom nepriateľstva. Také boli témy jeho ďalších filmov Delta (2008) a Projekt Frankenstein (2010). Jeho fascinujúci film Biely boh (2014), ktorý si z Cannes odniesol prestížne ocenenie, diváka strhne nielen spôsobom, akým sa v ňom pracuje so psími „hercami“, ale aj metaforickým presahom, ktorým odkazuje na dnešnú komplikovanú spoločnosť. Okrem neho Mundruczó osobne uvedie aj svoj najnovší film Mesiac Jupitera (2017), úchvatný opus, v ktorom sa vracia k utečeneckej kríze a ponúka jedinečnú filmovú formu, ktorá dnes vo svete autorského a artového filmu nemá konkurenciu.
MFFK Febiofest bude hostiť aj režiséra Szabolcsa Hajdua, ktorý tiež patrí k najvýraznejším maďarským tvorcom súčasnosti. Prelom v jeho kariére nastal filmom Biele dlane (2006), ktorý mal premiéru na festivale v Cannes a získal Zvláštnu cenu poroty na festivale v Karlových Varoch. V roku 2009 sa jeho film Bibliothéque Pascal stal najlepším maďarským filmom roka. Snímka s fantazijno-hororovým nádychom a výstredným vizuálnym štýlom rozdelila kritikov a divákov na dva tábory. Film Mirage (2014) videlo ako prvé publikum festivalu v Toronte a v roku 2015 slávnostne otvoril MFFK Febiofest. Film o africkom futbalistovi putujúcom maďarskou pustou vznikol v maďarsko-slovenskej koprodukcii a popri jeho natáčaní vznikol zaujímavý dokument Kanzoli (2017), ktorý teraz Hajdu osobne uvedie na Febiofeste.
Klubový film dnes aj s novinkou Wima Wendersa a držiteľom Zlatého glóbusu
Víťazné filmy z prestížnych festivalov v Cannes, Benátkach či Locarne aj ďalšie z oficiálneho výberu
áčkových festivalov v Rotterdame, Toronte či Karlových Varov, aj nové tituly od tvorcov, ktorí nie sú na scéne klubového filmu žiadni nováčikovia, prinesie jedna z najočakávanejších sekcií Klubový film dnes. Diváci sa môžu tešiť na novinky od režisérov ako Wim Wenders či Claire Denis.
MFFK Febiofest uvedie v slovenskej predpremiére držiteľa Zlatého glóbusu, medzinárodne oceňovaný film Odnikiaľ / Aus dem Nichts Fatiha Akina, ktorý je dôkazom režisérovho dlhodobého záujmu
o problémy života prisťahovalcov, ale aj o reakcie človeka v hraničných situáciách. Zúfalú ženu, ktorá vo svete plnom nenávisti potlačí všetky zábrany, aby dosiahla spravodlivosť, famózne stvárnila Diane Kruger, ktorá si z vlaňajšieho Cannes odniesla cenu za najlepší ženský herecký výkon. V programe Febiofestu svieti aj nový film kultového Wima Wendersa Až na dno / Submergence. V snímke majstra nezávislého filmu, ktorá mala svetovú premiéru na festivale v Toronte, tentoraz v hlavných úlohách figurujú hollywoodske hviezdy James McAvoy a Alicia Vikander. Ich odhodlanie znovu sa stretnúť sa stáva rovnakou existenciálnou cestou ako ich milostný príbeh. Láska hrá hlavnú úlohu aj v novom filme uznávanej francúzskej režisérky Claire Denis Vnútorné slnko / Un beau soleil intérieur ocenenom v sekcii Directors’ Fortnight na festivale v Cannes. Kombinácia melodrámy a romantickej komédie, šikovne prevracajúca naruby všetky klišé, v podaní očarujúcej Juliette Binoche, ktorá za svoj výkon získala nomináciu na Európske filmové ceny. Počas MFFK Febiofest budú môcť diváci nahliadnuť aj do životov osobností popkultúry. Kto bola v skutočnosti ikona 60. rokov, superstar Andyho Warhola, múza Lou Reeda, modelka, herečka, hudobníčka a speváčka Crista Päffgen preslávená ako Nico? A ako vyzerali jej posledné roky života, sprevádzané závislosťami a démonmi, ukazuje snímka ocenená na festivale v Benátkach, Nico, 1988 režisérky Susanny Nicchiarelli. A kým iným, než legendárnym režisérom, je David Lynch? Aký je maliar, sochár a muzikant? Ikona postmodernej kinematografie v dokumente David Lynch: Život v umení / David Lynch: The Art Life tento raz neotvára dvere do bizarných fiktívnych svetov, ale naopak, diváka púšťa do svojho súkromného sveta.
Bez limitov aj s oscarovými nominantmi
Vyše dvadsiatku filmov s rôznorodými príbehmi a spracovaniami z celého sveta prinesie nová sekcia Bez limitov. Filmy, ktoré sú v tomto výbere, síce nepochádzajú z dielní známych režisérskych mien, ale o to dôležitejšia je ich inovatívnosť, ich témy, aktuálnosť a kvalita. Nechýbajú medzi nimi aj víťazné snímky z renomovaných festivalov v Berlíne, Locarne či Jihlave ako aj nominanti na Oscara.
Režisér Sean Baker prichádza s neobyčajne silnou snímkou, ktorú si obľúbili kritici aj diváci hneď po jej svetovej premiére na prestížnom festivale Cannes. Dej filmu The Florida Project sa odohráva neďaleko Disneylandu a je jedným z najpoetickejších zobrazení detstva v histórii filmu. V jednej z hlavných úloh sa prestaví aj Willem Dafoe, ktorý si za postavu vyslúžil nomináciu na Oscara. Tú mal na konte aj vôbec prvý sýrsky film uchádzajúci sa o Zlatú sošku v histórii Oscarov, dokument Poslední v Aleppe / Last Men in Aleppo, ktorý získal aj Cenu poroty na festivale v Sundance. Zaznamenáva každodenný život členov tímu Biele helmy, ktorí sa v nekonečnej vojne snažia zachraňovať ľudí z trosiek. Z krajiny, ktorá sa už siedmy rok zmieta vo vojnovom konflikte, sa na plátne MFFK Febiofestu predstaví aj hraný belgicko-francúzsky film Insyriated. Diváci by si v sekcii Bez limitov nemali dať ujsť ani celovečernú animovanú drámu Tehran Taboo, v ktorej tvorcovia v niekoľkých príbehoch skúmajú sexuálny dvojaký meter, skrývajúci sa za pokrytectvom života v súčasnom Iráne. Zo susedného Poľska uvedie MFFK Febiofest dva momentálne najoceňovanejšie filmy. Piotr Stasik vytvoril výnimočnú cestopisnú koláž o hľadaní poľskej identity v neistom svete. Opera o Poľsku / Opera o Polsce sa na vlaňajšom festivale v Jihlave stala najlepším dokumentárnym filmom strednej a východnej Európy. Tichá noc, film, ktorý získal vlani na Festivale poľských hraných filmov v Gdyni Veľkú cenu Zlaté levy za najlepší film a sedem ďalších cien vrátane Krištáľovej hviezdy za najlepší debut pre režiséra Piotra Domalewského a Ceny za najlepší mužský herecký výkon pre Dawida Ogrodnika, zas sleduje príbeh Adama, mladého ekonomického migranta. Hraný debut bulharského dokumentaristu Ilijana Meteva 3/4, ocenený vlani Zlatým leopardom na festivale v Locarne, prinesie príbeh profesora astrofyziky, ktorý drží svoje city voči deťom na uzde, hoci to nezodpovedá potrebe stability rodiny. S cenou za najlepšiu réžiu z Locarna prichádza na Febiofest portugalsko-francúzsko-brazílska snímka Ornitológ / O Ornitólogo João Pedro Rodriguesa, jedného z najvýraznejších queer tvorcov súčasnosti.
České filmy aj o tom, akého prezidenta by si zaslúžili u susedov
Aj rôzne polohy rozdelenej spoločnosti, ako ju ukázali nedávne prezidentské voľby v Česku, ukazujú české filmové novinky, ktoré sú už tradične súčasťou MFFK Febiofest.
Akého prezidenta by si zaslúžilo Česko, ukáže na festivalovom plátne MFFK Febiofest snímka Prezident Blaník. Slávny fiktívny lobista Tonda Blaník z internetového seriálového hitu alias herec Marek Daniel reálne vstupuje do prezidentskej kampane a na mítingoch sľubuje maslo do každej rodiny či korupciu dostupnú pre všetkých. Blaník je však vážnejší, než kedykoľvek predtým a režisér Marek Najbrt si už nerobí srandu úplne zo všetkého, ale ukazuje, kde sa už sranda v českej spoločnosti končí. Ako dnes vyzerá odvrátená tvár hry na český kapitalizmus, ukáže dokumentárny film Český žurnál: Hranice práce. Režisérka Apolena Rychlíková sleduje novinárku Sašu Uhlovú, ktorá sa v rámci svojho experimentu postupne zamestnala na viacerých najhoršie platených pracovných miestach, kde ľudia robia za minimálnu mzdu. Snímka vyhrala hlavnú aj divácku cenu na minuloročnom dokumentárnom festivale v Jihlave. Na okraj spoločnosti, ale aj na samý okraj Českej republiky, vycestovali sa svojimi hrdinami filmári Lukáš Kokeš a Klára Tasovská. Vydali sa za mladými ľuďmi do Varnsdorfu, na jedno z najodľahlejších miest Česka na česko-nemeckom pohraničí. Nic jako dřív, ktorý je analýzou dnešnej českej spoločnosti a jej budúcnosti, je poetickým hraným filmom stojacim na nehercoch – štyroch tínedžeroch, ktorí neisto vstupujú do sveta dospelých. O to, ako vykročiť z beznádejného života na okraji, sa pokúsi aj hrdina filmu Skokan. Nový road movie oceňovaného českého režiséra Petra Václava, v hlavnej úlohe s bývalým “feťákom” a trestancom Juliusom Oračkom, ktorý sa len krátko pred nakrúcaním dostal von z „basy“, ukazuje Česko ako väzenie, z ktorého sa dá ujsť, ale nikdy sa z jeho začarovaného kruhu nedá úplne vystúpiť. Obraz postkomunistickej mentality aj dravosti súčasného sveta ukazuje film Russian Job investigatívneho reportéra Petra Horkého. Rovnako ako dokumentárna snímka Nic jako dřív, aj Russian Job mal premiéru na prestížnom dokumentárnom festivale IDFA v Amsterdame.
