Festival Serial Killer začal zostra
Roberta Tóthová 15/5/2018

Začiatkom mája obsadil centrum Brna festival televíznej a online tvorby Serial Killer, prvý svojho druhu v strednej a východnej Európe, a už v pilotnom ročníku vytasili organizátori pod vedením Kamily Zlatuškovej silné zbrane. Aj keď nimi zatiaľ riedke publikum len prizabili, hľadiská boli totiž zväčša poloprázdne, tí, čo dali novému podujatiu šancu sa mohli presvedčiť, že seriálový vrah má kvalitnú dramaturgiu, fungujúcu organizáciu a rozhodne si zaslúži viac divákov. Dobrý nos na selektovanie pozoruhodných titulov spomedzi prehustenej, nielen európskej produkcie, organizátori rozhodne majú. Festival rozložili na štyri dni, premietania a industry program zameraný nielen na seriály, ale aj na herný priemysel, sa teda dali pohodlne postíhať.

Do Brna som išla zo zvedavosti na dva dni, nejde teda o zhutňujúci report, reflektujem skôr tituly, ktoré ma osobne vyrušili. Víťaznú chorvátsku minisériu Guardian of the Castle mapujúcu 80. roky a rozpad Juhoslávie som na moju škodu nestihla, no určite sa tento rest chystám dobehnúť.

Zaujímalo ma napríklad, aké seriály sa točia v Estónsku. Na festivale mala totiž premiéru desaťdielna séria Banka a zvedavosť vo mne rozdúchal aj poľský hit Učiteľ, ktorý tvorcovia aktualizovali druhou sériou. Ani jeden zo spomínaných titulov mi síce prvými epizódami nevyrazil dych, no tuzemskú televíznu tvorbu, ktorá na festivale nemala zastúpenie, o niekoľko levelov predčia. Banka exotickou poetikou, Učiteľ snahou o invenciu populárnej detektívky adaptovanej na študentské prostredie. Oba seriály sú so špičkovou zahraničnou produkciou neporovnateľné, ako seriáloví reprezentanti “kvalitnej televízie” východnej a strednej Európy však obstoja. Menej ma potešil blok venovaný seriálovej online tvorbe. Po skúsenosti s invenčným českým seriálom Semester Adama Sedláka som čakala podobné zázraky, väčšina projektov však dosahovala a často i zaostávala za úrovňou štandardných televíznych produkcií. Ukazuje sa, že hra s formou a naratívom, čím na online priestor zareagoval práve spomínaný Sedlák, sú raritou, aj keď obsahy vytvárané pre internetové publikum sa nemusia podriaďovať štandardným producentským požiadavkam či peoplemetrom.

 

Koľko zarábaš toľko si

 

Banka je desaťdielna séria odohrávajúca sa v 90. rokoch v Estónsku a aj keď sa filmári odpichli od reality reflektujúc vzostup jednej z najúspešnejších pobaltských bánk, rozprávanie je štylizované, neobmedzuje sa na mainstreamové šablóny. Divák nezainteresovaný do problematiky bude pravdepodobne v bankárskom žargóne dezorientovaný, no postupne sa môže do prostredia infiltrovať spolu s hlavným hrdinom, tiež začiatočníkom. Len či to nebude trochu nuda. Vyvážiť by to mohli vzťahové rovnice, ktoré pilotný diel len letmo načrtáva, dôraz je kladený na popis obskúrneho prostredia estónskych finančných žralokov.

Estónsko je po rozpade Sovietskeho Zväzu konečne slobodné, v krajine prekvitá voľný obchod so všetkým čo k tomu patrí. Chudobní sa môžu stať boháčmi alebo ešte chudobnejšími, záleží len od ich individuálnych schopností. Mladík Toomas (Sergo Vares) predáva na miestnej pumpe párky a zhodou šťastných náhod dostáva príležitosť ukázať svoje matematické a komunikačné nadanie, keď ho bankári pozvú na pohovor. Miesto úradníka samozrejme získa a v sekunde prezlieka šuštiakovú bundu za elegantné sako. Chuligán, ktorý trávil voľné večery bitkami a poflakovaním, sa ocitá vo svete workoholikov, izolovaných od reality ulice za ťažkými betónovými múrmi bankového raja. Banka predstavuje uzavretý monolit, priestor neobmedzených možností, kde sa každý môže šplhať k úspechu alebo byť nahradený. Bohatstvo je na dosah, no úspech jedného zákonite znamená neúspech iných a na tom je zápletka bizarnej estónskej tragikomédie postavená.

Seriál je zaujímavý predovšetkým tým, že mu dominuje pre nás stále nezvyčajný pobaltský naturel. Deväťdesiatkové fetiše sú zosmiešňované, farebnosť je sterilne chladná, elektronická hudba preexponovaná a herci s kamenným výrazom situácie paradoxne dramatizujú, čo je zdrojom podivného humoru. Slabinou sú však nezvládnuté dialógy a plošná charakterokresba.

Banka trefne odkazuje na náhle obžerstvo kapitalistickými možnosťami, na dôsledok nadobudnutej samostatnosti, s ktorou sa ani po rokoch vo východnom bloku nevieme pasovať so cťou.

 

Tento učiteľ je nejaký zvedavý

 

Protagonista poľského seriálu Učiteľ Pavel (Maciej Stuhr) nastupuje v druhej sérii na novú strednú školu, do väčšieho poľského mesta Vratislavi. Preložia ho sem proti jeho vôli, dôvodom sú udalosti, ktoré uzavreli prvú sériu, kde na vlastnú päsť vyšetroval vraždu mladej študentky.

Inšpirácia overenými detektívkami zo severu je zjavná, no v druhom pláne je seriál pokusom o civilný prienik do lokálnej komunity študentov a učiteľov na poľskej strednej škole. V istých momentoch to tvorcom vychádza, vo väčšine prípadov sú však neohrabané scenáristické triky úsmevné. Učiteľ má dve série a zabiť nimi takmer sedemnásť hodín života je tak trochu televíznou stratou času, keďže je tu o niekoľko levelov kvalitnejšia česká detektívna dráma Pustina či nemecký The Dark, často označovaný ako európsky ekvivalent amerického Stranger Things od Netflixu.

V prvej epizóde druhej série Učiteľa doťahujú filmári motív hlavného hrdinu a načrtávajú prostredie. Nosný pilier – motivácie postáv a dialógy – sú však vykývané. Na druhej strane je dobre obsadený a zaujímavo rozohráva vzťahy medzi teenagermi a podozrivým učiteľom, ktorý sa snaží medzi nich pod tlakom čo najrýchlejšie zapadnúť. Rozpačitosť príznačnú pre sledovanie seriálov z nášho regiónu (Slovensko, Česko) som však ani pri najpopulárnejšom a medzinárodne úspešnom Učiteľovi nezahnala.

 

Na pocit trápnosti sa dalo zabudnúť pri výpravnej dánskej seriálovej dráme z 80. rokov Liberty, odohrávajúcej sa v Tanzánii. Päťdielna miniséria vychádza z knižnej predlohy a odhaľuje tabu nedávnej škandinávskej histórie, keď africké regióny “kolonizovali” dánski podnikatelia. Miestnym ponúkajú pomoc a prácu, no nie každému sa darí bojovať s pocitom nadradenosti. Európski zbohatlíci tak zneužívajú Afričanov nielen ako lacnú pracovnú silu, ale využívajú ich na zaháňanie nudy, odreagovanie sa po práci či liečenie osobných frustrácií sexuálnymi avantúrami – a predovšetkým tento motív tvorcovia zdôrazňujú. Vykalkulovaným protikladom zvrhlých dospelákov je teenager Christian. Ako hlavný hrdina zapadá do černošského prostredia bez predsudkov.

Na pozadí romantických a rodinných motívov odkrýva séria chúlostivú tému rasizmu a moderného ,,humánneho” kolonializmu divácky atraktívne a autenticky drsne. Aj napriek kvalitám sa mi ako reminiscencia vynára americký seriál Dallas o rodine naftárskych barónov, kde sú, rovnako ako tu, ťažiskom rodinné a romantické intrigy zbohatlíkov. Dánske Liberty je však samozrejme z omnoho kultivovanejšieho cesta.

Festival Serial Killer by sa mohol stať platformou na odkrývanie ďalších možností seriálovej a online tvorby s presahom do herného či iného odvetvia kreatívneho priemyslu. Kľúčový bude aktuálny prehľad programových dramaturgov, pretože v kvantitatívne prebujnenej seriálovej produkcii je často problematické rozoznať burinu a ich schopnosť selektovať progresívne tituly vybočujúce z konvenčných a osvedčených rámcov.