Filmová a televízna fakulta VŠMU má novú dekanku
Matej Sotník 28/6/2018

Včera si akademický senát Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave (FTF VŠMU) zvolil novú dekanku Darinu Smržovú, v súčasnosti vedúcu Ateliéru strihovej skladby. Druhým kandidátom bol Maroš Šlapeta, pedagóg z rovnakého ateliéru. Smržová vo funkcii nahradí doterajšieho dekana Ondreja Šulaja. Voľbe predchádzali prezentácie vízií fungovania FTF.

Prekvapivý výsledok

Ak sa senát rozhodoval na základe kvality pripravených prezentácií, jeho rozhodnutie je pre mňa prekvapivé, prvý Šlapetov prezentovaný projekt bol totiž komplexnejší, pútavejší aj lepšie vyargumentovaný. Prvá polovica jeho prezentácie síce narábala s vágnymi floskuľami typu „kde je vôľa, tam je cesta”, druhá sa ukázala ako konkrétna a suverénna. Šlapeta apeloval na pestovanie koprodukčných partnerstiev, medzinárodnejší rámec študentského Festivalu Áčko (1), pestovanie tradície dôležitej medzinárodnej platformy VFF, lepšie PR fakulty, akceleráciu odbornej činnosti a ustanovenie prodekana pre vedu a výskum či zásadné skonštituovanie produkčného Štúdia FTF (podľa vzoru Studia FAMU). Svoje hodnotové vyhranenie demonštroval Šlapeta napríklad v postoji k prísnemu dodržiavaniu termínov, ktoré by podľa neho nemali byť dogmou, takisto vyzdvihoval kvalitu nad kvantitou.

Aj sama Smržová v úvode svojej prezentácie škonštatovala, že Šlapetov projekt je lepšie pripravený, čo pravdepodobne vyplýva aj z jeho pôsobenia v akademickom senáte a lepšej znalosti inštitucionálneho kontextu FTF. Ďalším príznakom toho, že voľba praje skôr Šlapetovi bola rétorika Ondreja Šulaja, ktorý o ňom počas diskusie hovoril v prítomnom čase už ako o zvolenom dekanovi, čo zrejme označovalo jeho preferenciu. Predbežným indexom Šlapetovho zvolenia bola aj spontánna reakcia viacerých akademikov na poznámku vedúceho Ateliéru zvukovej skladby Petra Mojžiša, ktorý zaútočil na Šlapetovu tézu o deadlinoch. Reaktívna skupinka okolo Roberta Kirchhoffa zvolala: „Si v tom sám.” Problematika klauzúrnych termínov bola kruciálnou témou predvolebnej rozpravy, evidentne rozporuplnou. Otázka stojí približne takto: Je – aj vzhľadom k budúcemu vstupu študentov FTF do profesionálneho prostredia – dôležitejšie urputné dodržiavanie termínov či umelecká kvalita na ich úkor? Výsledkom krátkej rozpravy bola artikulovaná snaha o variabilný konsenzus.

Kirchhoff zároveň konfrontoval Šlapetu kvôli jeho pomerne všeobecným tvrdeniam o etike a morálke, ktoré proklamoval vo svojom rozsiahlom dekanskom projekte. Moja otázka smerujúca k absencii etického kódexu ako relevantného dokumentu, ku ktorému sa môžu študenti vzťahovať v prípade evidencie šikany, harašmentu či sexizmu bola utopená v spŕške simultánnych reakcií niektorej časti akademického publika.

Nie viesť, ale riadiť 

Smržová začala svoju prezentáciu metaforou dekana ako šófera. Výstiženejšie ako viesť sa jej zdá školu riadiť. Ako autobus s pedagógmi a študentmi, ktorí musí šťastne dôjsť do cieľa. Takáto figúra nanešťastie evokuje skôr umiernený ako proreformný prístup, ktorý naznačoval Šlapeta, a síce aj so značným akcentom na udržiavanie kontinua zabehnutých a dobre naštartovaných procesov.

Dominantou Smržovej prezentácie bola reflexia dlhodobej absencie humanitného vzdelania ako základnej orientácie mladých filmárov a tiež dôležitý ekonomický dispozitív FTF. Problém nie je len, že študenti prichádzajú na školu často humanitne takpovediac dezorientovaní, no takisto nedostatočné výplňanie týchto medzier zo strany FTF. Vedúci Ateliéru kameramanskej tvorby Ján Ďuriš v tejto súvislosti poznamenal, že od uchádzačov o štúdium hranej réžie by sa mali prirodzene očakávať znalosti z dejín svetovej literatúry a od uchádzačovej o štúdium kamery zas znalosť dejín výtvarného umenia, no oboje je vzhľadom k úrovni vzdelania väčšiny – aj prijatých – uchádzačov nemysliteľné. Treba sa preto prispôsobiť situácii a rozvíjať väčšmi humanitné vzdelanie na FTF, vyplýva zo Smržovej predloženého projektu.

Na Smržovú reagoval v súvislosti s deficitom humanitných predmetov jeden z prítomných študentov, ktorý vypichol absenciu dejín umenia, ktoré však už roky vyučuje Ondrej Slivka z Ateliéru animovanej tvorby (2). Jeho predmet má názov Prehľad dejín výtvarného umenia. Filozofiu umenia prednáša Peter Michalovič v rámci predmetov Úvod do estetiky a filozofie umenia či Úvod do teórie rozprávania. Vznikol pocit, že tieto predmety nie sú, čo však neprilieha k realite. Pravdou však je, že na škole chýba filozofický seminár či prehľadový predmet súčasných humanitných prístupov, ktoré nevyhnutne súvisia s filmom a audiovíziou. S novou dekankou preto v plnej miere súhlasím, medzery vo vzdelaní totiž sú problém, ktorý by v budúcnosti mohol – ak berieme do úvahy napríklad Ateliér dokumentárnej tvorby – byť ešte vypuklejší.

V ekonomických otázkach sú Smržovej návrhy inovatívne. Navrhuje, aby škola ekonomicky profitovala na publikovanej odbornej literatúre (aj pražská AMU má svoje vydavateľstvo – NAMU) či aby bola schopná generovať zisk aj z úspešných študentských filmov. Smržová zároveň upriamila pozornosť na dobrú ekonomickú kondíciu a vyrovnaný rozpočet FTF, ktorý treba rozumným hospodárením samozrejme udržiavať.

Smržová dala do pozornosti takisto dôležitosť budovania „brandu” školy, o ktorej aj Maroš Šlapeta hovoril ako o pevne zaradenej v medzinárodných štruktúrach a zároveň šťastne prezentovanej na zahraničných filmových festivaloch kvalitnou študentskou filmovou úrodou. Príkladom je film Magic moments (2016) Martiny Buchelovej minulý rok nominovaný na prestížnom festivale v Toronte či snímka Atlantída, 2003 (2017) Michala Blaška minulý rok nominovaná v Cannes v sekcii Cinéfondation.

Leitmotívom volebného poobedia v kinosále FTF bola viackrát zmienená vypätá situácia na pražskej FAMU, v súčasnosti rozpoltenej kvôli sporom, ktoré možno na elitnej filmovej akadémii evidovať dokonca aj zo širšieho mediálneho diskurzu od nástupu nového dekana Zdeňka Holého, nedávno odvolávaného siedmimi senátormi z deviatich (rektor AMU ich rozhodnutie napokon nespečatil svojím podpisom). Obaja kandidáti na dekana FTF komunikovali razantné odmietnutie takéhoto stavu a silnú vôľu udržať dobrú atmosféru.

Voľba novej dekanky prebehla štandardne – bezprostredne po prezentácii jednotlivých projektov, z čoho pravdepodobne vyplýva, že senát bol rozhodnutý už predtým. Ideálny model fungovania FTF by samozrejme reprezentovalo skĺbenie kvalitných návrhov oboch uchádzačov, čo je zároveň jedno z prianí, ktoré želám novej, historicky prvej dekanke FTF VŠMU, profesorke Darine Smržovej. A týmto jej k zvoleniu za redakciu Kinečka gratulujem!

 

(1) O taký som sa ako umelecký riaditeľ uplynulého 21. Festivalu Áčko spolu s riaditeľom Romanom Pivovarníkom a organizačným tímom snažil aj ja. Ako problém sa však ukázalo, že množstvo študentov považuje a chce Áčko zachovať skôr ako provinčnú prehliadku študentskej tvorby na štýl populárneho klauzúrneho Prieskumu, ktorý robí na konci zimného aj letného semestra Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, a bohužiaľ nie ako festival s progresívnym umeleckým programom a vyhliadkou medzinárodnej sekcie. V súvislosti s ostatnými praktickými návhrmi Šlapetu dodám, že minuloročné Áčko uviedlo pilotný diskusný panel s účasťou študentov a pedagógov z FTF VŠMU aj FAMU, a síce na tému produkcie študentských filmov. Víziu festivalu som demonštroval v rozhovore publikovanom na webe mojej materskej Katedry audiovizuálnych štúdií: Lenka Magulová, Áčko 2017: Organizátorská fikcia sa premenila na realitu, 6.11. 2017, In: http://kas.vsmu.sk/uvod/clanok/nazov/acko-2017-organizatorska-fikcia-sa-premenila-na-realitu/.

(2) Rozhodne by sa však dalo polemizovať o kvalite Slivkových prednášok, ktoré pripomínajú skôr exkurz do dejín bulváru výtvarného umenia, než fundovanú interpretáciu a seriózny výklad historického naratívu, aký by si tento predmet zaslúžil.