Filmový festival, kde miesto akreditácie dostanete kúpaciu čiapku

Autori textu: Barbora a Filip Németh

Autori fotografií: Marek Jančúch (viac TU)

Trasa: Spišská Stará Ves – Jarabina – Vyšné Ružbachy

KINOBUS, filmový festival, na ktorom nevadí, keď neuvidíš film, pretože zažiješ minimálne tri.

Rišo Chomo

Bolo by slabé povedať, že 15. ročník festivalu Kinobus sa vydaril. Hľadám slová, ktorými by sa dalo vyjadriť, čo sme za tie štyri dni zažili. „Nadupaný“ program, dobrodružstvá, spevavé happeningy, kúpanie sa vo vodách rozličných teplôt či minerálneho zloženia, našli sme si nových kamarátov, stretli tých starých, spoznali sme neobjavené miesta Zamaguria a Vyšných Ružbách. Bolo to občas lowcost, inokedy na vysokej úrovni. Možno to vyznie trápne, ale bolo to dokonalé a úplne bláznivé.

Kinobus nie je len filmový festival, jeho organizátori sa snažia do programu zapojiť aj lokálnu komunitu, premietačov a prepájať miestnych nadšencov s mladými súčasnými umelcami. Spoznali sme tak divadelný súbor Ramagu, ktorý účastníkov Kinobusu preskúšal kvízom o Zamagurí. Speváčky z folklórneho súboru Poľana predviedli happening súvisiaci s minulosťou tejto oblasti. Ľudové piesne spievali porozliezané po kopcoch, pričom my, účastníci Kinobusu, sme ich počúvali zdola z kameňolomu.

Počas tohto ročníka sa podarilo snáď najoriginálnejšie vystúpenie s názvom Košulky v scavje, ktoré prepojilo bazén v kúpeľoch Vyšné Ružbachy, tunajší spevácky zbor s performermi Nelou H. Kornetovou a Matúšom Bolkom. Koncert vytvorený pre túto príležitosť sme počúvali v termálnom bazéne, v ktorom sme plávali spolu so samotnými performermi a speváckym zborom. Happeningy s miestnymi obyvateľmi patrili k hajlajtom tohtoročného Kinobusu.

Dôležitou súčasťou programu je aj spoznať kraj, v ktorom sa festival práve odohráva. Výlet cez Jarabinský prielom, kde malá skupina odvážlivcov v sandáloch, šatách či plavkách brodila potok Malý Lipník, ktorým nás sprevádzal a zachraňoval pán Ivan, bol pamätný. Stavanie mostu z dreva, prehadzovanie si psov, kabeliek či horolezecké chyty na klzkých skalách občas pripomínali skôr príručku malých skautov, než filmový festival. Na Kinobuse však takéto spestrenie nikoho neprekvapí.

Téma festivalu sa prirodzene premietala aj do filmov, ktoré boli zväčša pôžitkárske, veľkorysé, miestami až bujaré. Videli sme snahu vyťažiť zo života v skromných podmienkach maximum v štýle sovietskej Malej Viery či sídliskovej rodinky z komédie Utekajme, už ide!, ale aj prostredníctvom undergroundových tanečno-módnych queer prehliadok v dokumente Paris is burning a cukríkovou jazdou vo Florida Project. Znepokojúcejší obraz o živote na vysokej nohe ukázali KabaretO slavnosti a hostech a Hanekeho Happy End. No a nechýbala ani spomienka na Dančiaka, Pántika a Labudu vo filme Kým sa skončí táto noc.

Premietania na Kinobuse majú to špecifikum, že aj filmy, ktoré sme stokrát videli, chutia akosi inak v sále plnej podobných bláznov. Film je tu udalosť, živá atrakcia s publikom, ktoré sa baví, komunikuje a neváha sa aj aktívne zapojiť.

Dôležitým a pravidelným bodom v programe festivalu sú krátke filmy spojené s miestami, kde sa Kinobus v danom roku odohráva. Do obce Jarabina zavítal v 70. rokoch televízny štáb relácie Vtipnejší vyhráva. Pozreli sme si preto jeden diel relácie, ktorý sa natáčal práve v jarabinskom kine. Prostredníctvom Týždňa vo filme sme spoznali aj tunajšie JRD, ako aj kameňolom vo Vyšných Ružbachoch, neďaleko ktorého sa nachádza sochárske sympózium. Vzácne bolo vidieť aj zábery z rodinných archívov grófa Zámoyského, ktorý sa v 20. rokoch 20. storočia postaral o rozvoj ružbašských kúpeľov.

Organizátori sa dokonca buchli po vrecku (alebo využili nejaké lowcostovejšie páky) a pozvali na východ Slovenska taliansku punkovú divadelnú úderku Tony Cliffton Circus. Tí pripravili v jarabinskom kultúrnom dome totálnu smršť a splnili nám všetky zakázané detské priania – Barbie ako barbecue, ohadzovanie sa obrovským plyšákom a vajíčkami natvrdo, hlasná hudba, čistá anarchia.

Úžasné bolo aj ubytovanie v labyrinte obrovskej nevyužívanej škôlky. Pavučina v sprche, detské knižky v regáloch, štuple do uší a zaspávanie pri svitaní, to všetko umocňuje holistický zážitok z festivalu. Kinobus možno chápať aj ako návrat do útleho detstva, keď všetko bolo nové a nečakané a človek neustále dostával nové podnety a vnemy. Samozrejme, môžete si oddýchnuť, vyberať si len čerešničky, ale ak sa chcete vrhnúť naplno do akcie, nič vám nebráni osloviť miestnych a dostať sa na súkromnú diskotéku alebo vyskúšať improvizovanú nočnú hru a nechať sa niekým viesť, unášať do tmy po zakázaných chodníčkoch.

A na záver sa na pikniku medzi desiatkami travertínových sôch deliť nielen o pestrú všehochuť vyberaných gurmánskych lahôdok, ale aj o historky, aké by netromfli ani najlepší filmoví scenáristi.

Môže byť lepšie? Uvidíme o rok.

Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch
Foto: Marek Jančúch