71. ročník festivalu v Cannes sa bude konať od 8. do 19. mája. Vyhlásenie filmov z hlavnej súťaže prinieslo viaceré prekvapenia – predovšetkým z dôvodu absencie viacerých očakávaných titulov ako Loro (P. Sorrentino), Roma (A. Cuarón), Sunset (L. Nemes), Domino (B. De Palma) či Radegund (T. Malick). Aké filmy budú patriť k najdiskutovanejším v roku 2018? Podobne ako pri filmoch z Berlinale vám tieto filmy postupne predstavíme.
Nadine Labaki, bývalá členka hlavnej poroty v Cannes v roku 2015, bude s filmom Capernaum bojovať už tretí krát o Zlatú palmu. Bývalá herečka sa vo svojom najnovšom filme zaoberá migrantmi v Bejrúte. Labaki pracuje vo filme z nehercami, hlavné postavy sú malé deti. Politicky angažovanú snímku zachytávajúcu nestabilnosť blízkeho východu natočila i ďalšia z troch žien, Eva Husson.
Pre bratislavské publikum známy juhokórejský režisér Lee Chang-Dong (v roku 2000 sa jeho film Pepermint Candy uviedol na IFFBA a získal Špeciálnu cenu poroty) sa s filmom Burning pokúsi tretí krát získať Zlatú palmu. Naposledy, v roku 2010, si okrem pozitívneho ohlasu verejnosti odniesol i Cenu ekumenickej poroty a Cenu za najlepší scenár. Burning je voľná adaptácia knihy Nórske drevo Haruki Murakamiho. Pôvodná adaptácia z roku 2010 (réžia Tran Anh Hung) po premiére v Benátkach viacerých skeptikov presvedčila o nemožnosti sfilmovania tohto románu.
Jeden z najväčších ohlasov novinárov a širokej verejnosti sprevádzalo predstavenie mena Spike Lee. Naposledy sa v Cannes predstavil kolektívnym filmom Ďalších desať minút I: trúbka v roku 2002, pričom jeho vlastná snímka súťažila o Zlatú palmu až v roku 1991. Po 27-ročnej prestávke sa do hlavnej súťaže francúzskeho festivalu vracia so snímkou BlacKkKlansman, v ktorom rozpráva príbeh Afroameričana Rona, ktorému sa podarí infiltrovať do Ku Klux Klanu. Dramaturgovia festivalu v tomto prípade stavili na istotu a môžu očakávať výrazne angažované dielo živú diskusiu pri následných ohlasoch.
Po Spikeovi Leeovi druhým americkým zástupcom v hlavnej súťaži je David Robert Mitchell. Po dvojnásobnej účasti v paralelne odohrávajúcej sa súťaži Týždeň kritikov v Cannes, kde sa naposledy predstavil hororom Neutečieš (It Follows), si ho všimol Thierry Frémaux a spolu so svojim tímov dramaturgom ho získali do hlavnej súťaže. Sam, hlavný hrdina jeho najnovšieho filmu Under the Silver Lake, je posadnutý pátraním po stratenom dievčati. Zmes žánrov sa stáva istým druhom podpisu amerického tvorcu – v Under the Silver Lake pracuje s konvenciami žánrov krimi, komédie, detektívky a komédie.
Spomedzi ostatných súťažiacich režisérov nevyvoláva žiadnen také veľké očakávania ako Jafar Panahi. U iránskeho tvorcu sa to, samozrejme, spája s jeho nepriaznivou situáciou v rodnej krajine, kde mal dlhoročný zákaz vychádzania. Počas tohto zákazu sa mu však podarilo natočiť úspešný „dokumentárny“ film Taxi Teherán, ktorý napokon získal Zlatého medveďa na Berlinale. Punc zakázaného materiálu a ilegálnej tvorby Panahiho sa viaže i na jeho najnovší film Three Faces, kde portrétuje tri iránske herečky v troch rôznych situáciách.
Poľský režisér Pawel Pawlikowski, celosvetovo známy snímkou Ida, sa na 71. ročníku v Cannes predstaví filmom Zimná vojna (Zimna wojna). Vášnivá love story dvoch ľudí z rozličných pomerov a prostredí sa odohráva v 50. rokoch minulého storočia na miestach ako Poľsko, Paríž, Juhoslávia a Berlín. Pawlikowského typicky čiernobiela snímka je jeho prvým filmom na festivale v Cannes.
Rovnako, ako každý rok, aj počas tohto bude Thierry Frémaux kritizovaný za nízky počet ženských režisérok. V konkurencii napríklad s takým Berlinale, kde štyri z 8 cien – tie najhlavnejšie – získali ženské tvorkyne sa v Cannes vyskytnú len tri režisérky. Thierry Frémaux argumentuje tým, že Cannes nemôže prejsť k pozitívnej diskriminácii žien. Jednou z nich je talianska režisérka Alice Rohrwacher. Po víťazstve Veľkej ceny poroty za film Zázraky (La Meraviglie) z roku 2014 sa v hlavnej súťaži predstaví filmom Lazzaro Felice (Happy as Lazzaro). Ústredným motívom je vzťah založený na klamstve a podvodoch dvoch postáv – vidiečanovi Lazzarovi a šľachticovi Tancredimu. Zaujímavosťou je, že film Alice Rohrwacher je podľa Neila Younga najväčším favoritom na zisk Zlatej palmy. Po nej následuje Ceylan a Panahi.
Biografická snímka umelca je jednou z najzástupenejších foriem hraného filmu v hlavnej súťaže Cannes každý rok, no málokedy príde z Ruska. Kiril Serebrennikov vo filme Leto opisuje život a prostredie, v ktorom sa pohyboval priekopník ruského rocku, Viktor Tsoi. Biografická snímka z Ruska taktiež zaujala na festivale v Berlíne, kde mal premiéru film Alexeja Germana Dovlatov. Zaujímavá zhoda v žánri je, zdá sa, jedinou paralelou medzi titulom Germana a Serebrennikova, pre ktorého je tohtoročná návšteva jeho premiérou v hlavnej súťaži v Cannes, kam sa dostal cez úspech filmu (M)uchenik v sekcii Un Certain Regard z roku 2016.
Putovanie dvojice koptského malomocného a jeho mladého učňa po egyptskom kraji zobrazuje film Yomeddine egyptského tvorcu Abu Bakra Shawkyho. Účasť zástupcu egyptskej kinematografie v hlavnej súťaži je od roku 2010 nezvyčajným javom. Spomedzi trojice festivalov z Berlína, Benátok a Cannes sa v hlavnej sekcii egyptská scéna predstavila iba filmom Yousryho Nasrallaha s názvom Baad el mawkeaa v roku 2012, práve na francúzskom festivale. Yomeddine je zároveň režisérovým debutom, po ktorých, ako je známe, dramaturgovia hlavnej sekcie v Cannes nezvyknú siahať (posledným debutom v rámci hlavnej sekcie bol Saulov syn Lászlá Nemesa z roku 2015, pre účasť ostatných debutov by sme museli ísť až do roku 2011).
Boj s extrémizmom zobrazuje vo svojom filme francúzska režisérka Eva Husson. Po úspešnom debute z roku 2015, kedy sa jej film Bang Gang (A Modern Love Story) dostal na festival v Toronte, sa dostala do povedomia aj dramaturgov hlavnej sekcii v Cannes. Girls of the Sun (Les filles du soleil) odkazuje na rovnomennú skupinu kurdského ženského pluku, ktorá sa chystá oslobodiť rodné mesto hlavnej hrdinky Bahar (Golshifteh Farahani) od nadvlády extrémistov. V roli skúsenej vojnovej reportérky sa objavila známa francúzska herečka Emmanuelle Bercot.
Čínsku kinematografiu bude už po piaty krát v hlavnej súťaži reprezentovať jeden z jej najslávnejších tvorcov súčasnosti Jia Zhang-Ke. Po filmoch ako Shan he gu ren (Mountains May Depart) či Tian zhu ding (A Touch of Sin) sa vracia s filmom Jiang hu er nv (Ash Is Purest White). Rovnako ako vo filme Mountains May Depart rozpráva príbeh na poli veľkého časového rozhrania. Qiao, hlavná hrdinka, sa zaľúbi do miestneho gangstra Bina, ktorého počas bitky znepriateľených gangov ochráni streľbou. Dlhá časová línia sa začína od tohto momentu, pokračujúc pobytom vo väzení a následným prepustením na slobodu.
Tvorivo produkčné obdobie zažíva režisér Hirokazu Kore-eda. Po septembrovej účasti na benátskom filmovom festivale s filmom Tretia vražda sa v máji tohto roku už piaty krát v kariére dostal do hlavnej sekcie festivalu v Cannes. Stručná synopsa snímky Shoplifters (Manbiki kazoku) implikuje viaceré podobnosti s predchádzajúcimis snímkami japonského režiséra: chudobná rodina, ktorá sa živí krádežami v obchode, sa rozhodne postarať o mladé dievča bez domova. Starostlivosť o malé dievča z filmu Naša malá sestra (2015), rodičovstvo z filmu Po búrke (2016). Pri absencii viacerých významných režisérskych mien má Kore-eda sľubnú šancu zopakovať či prekonať úspech z roku 2013, kedy si za film Aký otec, taký syn odniesol Cenu poroty.
Queer Palm, obdoba cien Teddy Award na Berlinale či Queer Lion v Benátkach získava najlepší film v Cannes s LGBTI tématikou. Francúz Yann Gonzales o túto cenu v Cannes bojoval už dvakrát – v roku 2013 so svojím debutom Les rencontres d’après minuit (You and the Night) a neskôr v roku 2017 krátkym filmom Les îles (Island). Šancu získať toto ocenenie má aj v tomto ročníku, pričom thriller Knife+Heart je jeho prvým filmom, ktorý uvedú v hlavnej súťaži.
Ryûsuke Hamaguchi, 39-ročný režisér z Japonska, sa dostal do širšieho povedomia filmom Happî awâ (Happy Hour) na festivale v Locarne, odkiaľ si odniesol Špeciálne uznanie za scenár. Netemo Sametemo (Asaki I & II) pozostáva z dvoch časových rovín a skúma vzťah 21-ročnej ženy Asako a voľnomyšlienkárskeho mladého muža Baku. Po režiséroch ako Hirokazu Koreeda (ten je v hlavnej súťaži aj tento rok), Takashi Miike, Takeshi Kitano, Anh Hung Tran a Naomi Kawase, ktorých filmy sa dostali do hlavnej súťaže od roku 2010 Hamaguchiho účasť podčiarkuje obľubu japonskej kinematografie u dramaturgov festivalu.
Téma LBGTI bude zastúpená i v ďalšom francúzskom filme Plaire, aimer et courir vite (Sorry Angel) od režiséra a scenáristu Christopha Honorého. Hlavný hrdina Jacques, spisovateľ žijúci v Paríži, zažíva skepsu z toho, že po blížiacej sa 40-tke sa bude jeho život iba zhoršovať. Naopak, študent Arthur žijúci v Británii neverí, že by niečo v živote bolo nemožné. Christophe Honoré je v hlavnej súťaži Cannes po druhýkrát s 11-ročným rozostupom.
Prekvapivý víťaz Zlatej palmy z roku 2014, Nuri Bilge Ceylan, zastúpi tureckú kinematografiu v Cannes s filmom Ahlat agaci (The Wild Pear Tree). Vyše trojhodinová snímka rozpráva o spisovateľovi, vracajúceho sa do rodnej dediny, ktorého snahy o publikovanie brzdia otcove dlhy. Dostupné fotografie z filmu naznačujú dôraz na vizuálnu stránku, ktorá, rovnako ako pri Ceylanovom poslednom filme Zimná rozprávka, čerpá z rôznorodosti a pestrofarebnosti tureckej krajiny.
V roku 2008 natočil kazašský režisér Sergej Dvortsevoj svoj prvý hraný film Tulpa, ktorým ihneď upútal pozornosť porotcov v sekcii Un Certain Regard, kde získal hlavnú cenu. Po úspešnom debute však prišla nevídaná 10-ročná prestávka. Jeho iba druhý hraný film (začínal ako dokumentarista) s názvom Ayka (My Little One) sa odohráva v Moskve, kde kazažské mladé dievča Ayka pracuje načierno. Po porodení a následnom opustení svojho dieťaťa sa v nej začínajú prebúdzať materské city.
V roku 1968, na jednom z najslávnejších ročníkov festivalu v Cannes sa francúzski filmári vzbúrili voči festivalu a vynútili si jeho prerušenie. Na ich čele stál Jean-Luc Godard, ikona francúzskej novej vlny. Godardov problematický vzťah ku Cannes bol zjavný aj pri účasti na ostatných konkurenčných festivaloch v Benátkach i v Berlíne, kde mali premiéru jeho najúspešnejšie filmy. Le livre d’image (The Picture Book) je jeho ôsmy film v hlavnej súťaži v Cannes. „Nič iné, iba ticho. Nič iné, len revolučná pieseň. Príbeh v piatich kapitolách ako päť prstov na ruke“ opäť sľubuje radikálny experiment s formou, podobne ako tomu bolo pri každom filme z jeho súčasného obdobia.
Prestíž v podobe otvorenia festivalu bude tento rok patriť Asgharovi Farhadimu. Farhadi patrí k najoceňovanejším režisérom tejto dekády – od roku 2010 si z troch návštev najsledovanejších filmových festivalov (Berlinale či Cannes) si jeho filmy odniesli päť cien (z toho jednu hlavnú – Rozchod Nadera a Simin získal Zlatého medveďa). Farhadi sa v Cannes predstavil naposledy v roku 2016 úspešným filmom Klient. Svojou najnovšou snímkou Todos lo saben (Everybody knows) sa presúva zo svojho typického iránskeho prostredia do Španielska. Diváci môžu opäť očakávať vzťahovú drámu, ktorou sa vo filme Rozchod Nadera a Simin Farhadi celosvetovo preslávil. Hlavné postavy stvárnili Penélope Cruz a Javier Bardem.
Druhú účasť v hlavnej sekcii festivalu Cannes si po 71. ročníku pripíše francúzsky režisér Stéphane Brizé. Film At War rozpráva príbeh boja zamestancov, ktorí sa vzbúria voči rozhodnutiu majiteľa obchodu podnik zavrieť. Na ich čele stojí Laurent, ktorého stvárnil Brizého dvorný herec Vincent Lindon (pre slovenské publikum známy napríklad z filmu Rodin distruovaného na jar tohto roku).
Matteo Garrone, spolu s Paolom Sorrentinom jeden z najznámejších talianskych režisérov súčasnosti, sa po rozprávkovo-fantastickej odbočke v podobe snímky Príbeh príbehov (2016) vracia k prostrediu súčasného Talianska. Za podobne sociálne ladené snímky získal Veľkú cenu poroty v Cannes s filmami Gomora (2008) a Reality Show (2012). Dogman je Garroneho v poradí štvrtým filmom v hlavnej súťaži Cannes, kde si už vydobil pevné miesto.
