Moulin Rouge! (r. Baz Luhrmann, Austrália / USA, 2001, 127 min)

Od 13.9. 2018 je film súčasťou putovnej prehliadky PROJEKT 100, ktorú každoročne pripravuje Asociácia slovenských filmových klubov v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom.

…

Kocka cukru pomaly rozpúšťaná v čomsi horkastom, v čomsi, čo má zelenú farbu. A potom niekoľko rozkoší zmrzačených červeným kolesom, pri závrate snáď aj “la fée verte”. Mnohé podobné, skutočné aj vymyslené, historky z parížskeho podsvetia ma už vo veku stále nie plne prekvitajúcej mladosti priviedli k snu o artemisii absinthium. Možno to boli telá Toulouseovych prostitútok, trpké radosti špinavého bordelu alebo len mámivé prebúdzanie dekadencie, no všetko, čo patrí do ulíc niekdajšieho Montmartru, mi pripadalo také… spektakulárne!

Medzi biele stehná, len zriedka ukryté pod volánovitou sukňou, nazrel aj Luhrmann a jeho pohľad ma nadobro presvedčil, že som sa mala narodiť o sto rokov skôr, v “belle époque”, stretnúť všetky tie ryšavé diamantové psy a žiť ako materiálne dievča vo svete zďaleka nie tak materiálnom, ako je ten dnešný. Prítomnosť poškvrnená modernou už dávno nevonia tak, ako bohémska revolúcia.

Keď som pobozkala hrob Dumasovej milenky, snívala som o tom, ako vystúpim na St. Lazare a odpravím sa na miesto plné hriechu. Celá tá spodina vzišla azda už z Dvora zázrakov, no v šate surreálneho muzikálu vie kradnúť čas a je obklopená ťažko znesiteľným svetlom. Keď patríte na okraj spoločnosti, nikto vám nerozumie lepšie, ako váš súpútnik. Toulouse opustil šľachtické zázemie, aby mohol byť tam, kde sa aj ako trpaslík cítil normálne. On, narkoleptický Argentínčan a Satie so svojou “furniture musique” na ten kopec patrili, a uprostred zhýralých bláznov, zlodejov a prostitútok rozpoznali básnika, čo mal v očiach smútok.

Christian bol rojko a na Luhrmannom oživených radovánkach ho rýchlo oslepila iskra mademoiselle Satine. Vlial sa do nej erotizmus La Goulue, krása Jane Avril, ale tiež hlas Yvette Guilbert. Bola jednou z figúrok podsvetia, výrazne nalíčených kreatúr vo farebných a prezdobených kostýmoch. Pod každou maskou však tlčie srdce a aj najpôvabnejšia z kurtizán na Boulevard de Clichy v skutočnosti túži nebyť pre mužov tým, za čo si zaplatia. Christian sa ocitol v Orfeovi, aby jej ukázal slobodu, ktorá netkvie v samopašnom hunka dola, ale v nahote poézie detí revolúcie. Poézie hudobníkov, maliarov a spisovateľov bez jedinej mince, no často s nevídaným talentom.

V divadle života tie ohavné, mravne skazené tváre, karikatúry neschopné odvrátiť sa od blízkeho skonu, vpadajú do pasce vášní a pravdivosť Toulousových plátien je odrazu pretvorená na Luhrmannove absurdum. Rozprávanie o odvádzaní duše múzy ďaleko od obrovského elefanta sprevádza divoká spŕška trblietok a novodobých piesní. V dave tancuje bledučká La Môme Fromage, prostoreká Nini Pattes-en-l’air či afrokubánsky klaun Le Chocolat, zatiaľ čo divákov, čoby návštevníkov kabaretu, víta nemenej výstredný impresário Harold Zidler. On dobre pozná tie zármutky, romance, čo našli svoj koniec za oponou javiska.

Moc má vždy ten, kto je bohatý. A tí milenci, hrdinovia na jeden deň, zmôžu proti zlu stelesnenému úlisným vojvodom z Monrothu o to menej, že jeho peniaze ponúkajú Satine možnosť stať sa novou Sarah Bernhardt. Než však dôjde k “fin de siècle”, nádejná herečka bude dámou (bez kamélií), tou, ktorá zišla z cesty a zmocňuje sa jej smrteľná nemoc.

Show musí pokračovať a jej tempo pripomína bolero. Pocity, nálady a gestá silnejú, nasledujú prvotný motív, gradujú a vrcholia v osudovom finále. Make-up sa už možno lúpe, ale úsmevy zostávajú. Nespútaný kankán, drag queens, anachronické a orientálne výjavy sú čoraz väčšmi opité temnotou žiarlivosti a prechodom od komediálnej k dramatickej sile teátra.

Už od Orfea viem, že Christian by sa za svojou láskou obzerať nemal. Kocka alúzií sa rozpustila, na nebi svieti luna, ktorú ešte nedávno dobyla posádka Mélièsovej rakety. Plakala som miliónkrát, no zaspať stále nedokážem. Noc je teraz dňom. Moja červená noc, klauni dňa v jej prítmí, v náznaku snenia.