Nová dekanka FTF VŠMU: Generačný problém je na škole prítomný dlhodobo
Matej Sotník 5/9/2018

Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave (ďalej len FTF VŠMU) má novú dekanku, historicky prvú ženskú osobnosť na tomto poste, filmovú strihačku a pedagogičku Darinu Smržovú, doterajšiu vedúcu Ateliéru strihovej skladby. Na kreslo dekanky zasadne od októbra, dovtedy povedie školu súčasný dekan Ondrej Šulaj. V rozhovore pre Kinečko rozpráva Darina Smržová (DS) o svojich dekanských víziách riadenia školy aj o čiastočných výsledkoch, ktoré pozvoľna odkrývajú analýzy a revízie súčasnej kondície FTF VŠMU.

MS: Aká bola vaša motivácia kandidovať na post dekanky?

DS: Začnem citátom J. F. Kennedyho: „Nehovorte, čo má krajina spraviť pre vás, ale povedzte, čo vy spravíte pre našu krajinu.” Takto nejako by som vyjadrila svoje uvažovanie a motiváciu, ktorá skončila rozhodnutím kandidovať a spraviť niečo pozitívne pre FTF a jej študentov. Zaväzuje ma k tomu okrem iného aj celý rad mojich predchodcov, ktorí dokázali aj v zložitých časoch a často bez dostatočných finančných zdrojov (najmä v ére mečiarizmu) udržať vysoký hodnotový rámec vzdelanosti a výchovy nových filmárskych osobností. Tento postoj deklaroval aj  súčasný dekan Ondrej Šulaj. Vyslovil potrebu odovzdať svoju „službu“ niekomu akceptovanému, niekomu, kto dôverne pozná prostredie FTF, aby nevznikali podobné tenzie ako v minulosti, keď bola FTF kvôli kontroverznému prepúšťaniu Dušana Hanáka v negatívnom svetle aj medializovaná. Vzhľadom k zlej skúsenosti s bývalým dekanom Antonom Szomolányim, ktorý pochádzal z mimoškolského prostredia, ma mnohí  kolegovia presviedčali, aby som kandidovala, čo som najskôr z rodinných dôvodov odmietala. Osobne som na tento post navrhovala Martina Šulíka, no ten v poslednej dobe rezolútne odmieta funkcie. Odmietli viacerí, a tak kolegovia oslovili Maroša Šlapetu a opäť aj mňa. S Marošom si vzájomne rozumieme a dôverujeme, preto sme sa spoločne rozhodli, že budeme kandidovať obaja. Moja osobná motivácia prijať kandidatúru sa opierala o pocit záväzku, FTF mi pomohla, keď ma za čias Richarda Rybníčka prepustili z RTVS.

MS: Rozumiem tej stigme po Szomolányim, ale nepripúšťate, že externé prostredie slovenskej audiovízie môže vygenerovať kvalitného kandidáta?

DS: Možnosť kandidovať mali aj osobnosti z externého priestoru spĺňajúce kritéria. Výzva bola zverejnená, ale nikto sa neprihlásil. Osobne nemám nijaký problém s externým alebo interným kandidátom. Dôležitá je schopnosť úspešného kandidáta zabezpečiť udržateľný rozvoj fakulty a vytváranie podmienok pre rast a výchovu nových filmárskych osobností.

MS: Od vášho zvolenia uplynuli už viac ako dva mesiace, od októbra začínate úradovať. Zrejme ste počas tohto obdobia vykonávali intenzívnu revíziu pomerov na FTF. Podnikli ste aj nejaké konkrétne analýzy? Vyšli vám už nejaké závery?

DS: Pracovať s osobnosťami autoritatívne či na základe nejakého úzkeho a neovereného zorného pohľadu nie je možné. Než budem realizovať akékoľvek zásadnejšie kroky, musím sa oboznámiť s problematikou v celom spektre problémov a názorov. Preto som sa potrebovala stretnúť s vedúcimi jednotlivých Ateliérov a množstvom ďalších zamestnancov a rozkryť vrstvy, ktoré mi boli neraz úplne neznáme, získať poznanie o každom z tých samostatných organizmov. Čo sa napríklad prodekanov týka, meniť sa bude personálne obsadenie Prodekana pre technológie a rozvoj – Jozefa Hardoša po dvoch volebných obdobiach nahradí Richard Žolko. V dohľadnej dobe sa bude meniť aj pozícia Prodekana pre výrobu. Čo sa tejto sekcie týka, čoskoro vznikne jej komplexná analýza, a preto pre inšpiráciu z okolitých filmových škôl pôjdu do zahraničia niektorí pedagógovia v rámci Erasmus mobility. Problém je, že mnohé zabehnuté modely fungujú len zo zotrvačnosti, množstvo zadaní je bez limitov a vzniká napríklad veľa pridlhých filmových cvičení, čo ovplyvňuje a komplikuje celý študijný proces. V Lodži má bakalárky film limit 25 minút, ale často sa nedodržiava, čo vytvára problém ohľadne prezentácie študentských filmov na festivaloch. Nemajú to nastavené tak striktne, ale stupňovanie minutáže podľa ročníka majú stanovené.

MS: V akej kondícii sú jednotlivé Ateliéry? Zaznamenali ste v tejto súvislosti nejakú výraznejšiu diskrepanciu?

DS: Situácia je rôznorodá a pohybuje sa v protipóloch. Najvypuklejší je prípad Ateliéru animovanej tvorby, kde vznikla veľká generačná priepasť. Jeden z výrazných problémov tohto Ateliéru je problém s vedením elementárneho predmetu – Réžia animovaného filmu. To považujem za veľký problém. Viacerí kvalitní animátori v priebehu uplynulých rokov zo školy poodchádzali, niektorí na FAMU. Situácia sa tu postupne dostala do takmer likvidačného stavu. Z dlhodobého hľadiska vidím riešenie personálných otázok všeobecnejším zameraním viacerých odborov, čo by nevyžadovalo ich zastrešenie takým veľkým počtom garantov ako v súčasnosti. Rýchle riešenia však robiť nechcem. Plánujem na školu pritiahnuť v primeranom rozsahu aj mladú generáciu, ktorá by so sebou priniesla hlavne nové skúsenosti z praxe, z medzinárodných workshopov a Erasmus pobytov. V rámci pedagogického procesu je však prioritou udržať kvalitatívnu úroveň školy a udržať na nej dôležité osobnosti. Generačný problém je na škole prítomný dlhodobo a je daný sociálnym statusom, keď škola zabezpečovala množstvu pedagógov prácu po páde kolibských štúdií.

MS: Program a vízie, ktoré ste deklarovali pred vaším zvolením boli do veľkej miery postavené na rozširovaní základne humanitných predmetov. Pri svojej prezentácii ste vychádzali zo zistenia, že na školu prichádzajú často humanitne nedovzdelaní študenti. Odkrylo vám v tejto súvislosti niečo nové zoznámenie sa so širším kontextom FTF v uplynulých týždňoch po vašom zvolení? Aké nové predmety (a na akej úrovni) a pedagógóvia by na FTF v dohľadnej dobe mohli pribudnúť?

DS: Už konkrétnejšie viem, že by mohol vzniknúť napríklad výberový predmet so zameraním filozofia a film. Celkovo plánujem nad koncepciou humanitných predmetov uvažovať interdisciplinárnejšie, v intencii prepájania a linkovania ich na filmové umenie, aby boli pre študentov užitočné pri samotnej tvorbe. Potreba humanizácie je obrovská. Systematická redukcia predmetov nás dostala k súčasnému stavu, ktorý nie je priaznivý. Zorienovať sa v modernom svete je veľmi ťažké. Prestávame komunikovať a rozumieť si. Spoločnosť je čoraz komplikovanejšia a strácame schopnosť vidieť veci v súvislostiach. To je veľmi nebezpečné, pretože takáto spoločnosť sa dá ľahko manipulovať. Ak si k tomu uvedomíme silu vizuálneho média, akým film je, tak je nevyhnutné, aby škola rozvíjala etické a morálne cnosti, rozširovala humanitnú základňu, ktorá dokáže na mnohé otázky poskytnúť odpovede. Okrem filozofie je potrebná psychológia, sociológia či právo.

MS: Užitočnými môžu byť humanitné predmety aj nepriamo. Humanitné vzdelanie má podľa mňa hlavne rozširovať široký intelektuálny register, vytvárať diskurzy, ktoré budú FTF kultivovať, robiť živšou, angažovanejšou, váženejšou a otvorenejšou inštitúciou. Chceli ste vaším programom možno artikulovať aj takúto širšiu víziu?

DS: Myslím si, že mladí ľudia túto potrebu majú a našli si svoju platformu napríklad v Novej Cvernovke. Sme svedkami toho, že mladí, ktorí sa tam “zgrupujú” z rôznych umeleckých oblastí, sú angažovaní aj v závažných spoločenských udalostiach. Škola by mala predovšetkým vytvárať diskurz o tvorbe študentov hlavne medzi nimi, medzi jednotlivými študijnými odbormi, ročníkmi… Kino KLAP by časom mohlo byť platformou, kde sa prezentuje študentská tvorba, diskutuje sa o nej, stretávajú sa študenti aj iných fakúlt, ktorí spoločne reflektujú dianie v spoločnosti.

MS: Počas dekanských volieb ako odstrašujúci príklad viackrát odznela kauza súčasnej ideologicky nejednotnej pražskej FAMU, kde nedávno neúspešne odvolávali súčasného dekana Zdeňka Holého siedmi z deviatich senátorov. Ako to vnímate?

DS: Treba dodať, že na druhej strane sa dekana zastali vedúci katedier, ktorí deklarovali, že školu opustia, ak príde k jeho odvolaniu. Prípad FAMU vnímam ako problém medzi slobodou tvorby a zviazanosťou, ktorá súvisí s vyučovacím procesom. Pre mňa je príkladom kvalitnej výučby nebohý Otakar Vávra, ktorý na jednej strane vyžadoval dodržiavanie remeselných zručností, termínov a na druhej strane umožňoval slobodu tvorby svojim študentom. Vyžadovanie remeselných zručností, ktoré určité cvičenia zabezpečujú je vo vyučovacom procese nevyhnutné. V polemike o FAMU sa dočítame, že sa na nej nevyučujú základy filmovej reči, že má problém obstáť v konkurencii európskych škôl v schopnosti rozprávať filmovým jazykom, a to je na zamyslenie. Problém FAMU treba vidieť komplexne a nie len ako súboj dvoch jej predstaviteľov, ktorí využívajú na boj odlišné nástroje, ktoré v konečnom dôsledku školu paralyzujú. Nie je to čiernobiele, ale celý problém sa podľa mňa začal pri vynášaní interných záležitostí školy na povrch, čo nepovažujem za správne. Kríza na FAMU začala ešte omnoho skôr, za bývalého dekana Michala Breganta, ktorý zo školy prepustil osobnosti, ktoré ju reprezentovali ako etické kánony.

MS: Ja tu vidím istú analógiu s obdobím, kedy FTF viedol spomínaný Anton Szomolányi a nechcel predĺžiť zmluvu Dušanovi Hanákovi. Vtedy o vnútornom stave na FTF písali veľké slovenské médiá, hoci v omnoho menšej miere ako tie české aktuálne tematizujú krízu na FAMU. Nie je podľa vás práve dôležité a do istej miery prospešné vynášať na povrch správy o zlej kondícii verejnej vzdelávacej inštitúcie, ktorá zastáva osobité miesto na mape slovenských univerzít a vysokých škôl? Podobnosť mimochodom vidím aj v programe, ktorý si vytýčili obaja dekani – remeslo nad umenie, čo podľa mňa nedáva zmysel.

DS: Celý proces, tak ako bol odkomunikovaný dovnútra aj smerom k verejnosti cez médiá považujem za nešťastný. Škola si má udržať osobnosti, ktoré v danom odbore dosiahli významné úspechy, práve tie priťahujú študentov. Nemyslím si, že vynášanie správ na povrch niečo zmení. Už v slove správa máte zachytené, že to bude niečo stručné a možno aj tendenčné. Ak sa chcete dozvedieť niečo viac, tak je potrebné dať priestor aj dotknutým stranám. V spoločnosti chýba širší diskurz o postavení vzdelania ako takého, postavení učiteľa. Všetky vlády mali rezort školstva len ako rukojemníka, na ktorom presadzovali svoje krátkodobé predstavy. Vzdelávanie je dlhodobý proces a je to investícia do budúcnosti. A o tom je potrebné diskutovať naprieč názorovým spektrom.

MS: Mal som na mysli niečo iné, ale poďme k dualite slobodnej umeleckej tvorby a fetišizácie termínov, ktorá bola prítomná aj v predvolebnej diskusii na FTF. Bolo z nej jasné, že kompromis bude cesta. Ako by ste však tento kompromis pomenovali?

DS: Táto otázka veľmi súvisí s technickým zabezpečením školy. FTF má značné  kapacitné, finančné a technologické obmedzenia. Problémom je aj priveľký počet cvičení, ktorí musia študenti absolvovať. Ak by sme to ponechali len na slobodu tvorby, kde sa jedná o veľmi individuálne potreby, tak sa celé inštitucionálne vzdelávanie rozpadne. Treba si uvedomiť, že individuálna potreba režiséra má dosah na študentov ďalších odborov. Preto je tento problém tak zložitý a roky sa hľadá optimálny model.

MS: Ako vnímate magisterský stupeň, čo sa týka predvoja vstupu do profesionálneho prostredia? Vytvára naň FTF, napríklad v nadväznosti na magisterské štúdium na Katedre filmovej produkcie a distribúcie, dostatočný priestor? Na spomínanej FAMU vznikajú koprodukcie a neraz i celovečerné absolventské filmy. Študenti poznajú formáty rôznych pitching fór a učia sa ohmatávať medzinárodné audiovizuálne prostredie na profesionálnej úrovni.

DS: V súčasnosti už aj študenti FTF VŠMU musia pri predkladaní projektov na granty AVF (jedná sa o absolventské filmy, bakalárske a magisterské) prezentovať sa pred pedagogickým fórom a neskôr pred odbornou komisiou. Študenti Katedry filmovej produkcie a distribúcie sú v úlohe producenta, ktorý má na starosti rozpočet a musí vedieť, ako dokáže ten projekt vyfinancovať. Výhodou FAMU je, že je partnerom napríklad jihlavského festivalu dokumetárnych filmov, kde sa môžu študenti zúčastniť týchto fór. Na to, aby ste sa dostali na medzinárodný pitching, musíte mať kvalitný projekt a škola musí mať dostatok financií do svojho koprodukčného vkladu. V čase, keď FTF nemala takmer žiadne prostriedky na školské filmy, dalo sa len ťažko uvažovať o takýchto možnostiach.

MS: Ako vnímate súčasnú medziodborovú kooperáciu na FTF?

DS: Myslím si, že jednotlivé Ateliéry sú dosť do seba uzavreté a len niektoré cvičenia majú presah do viacerých Ateliérov. Samozrejme, že študenti navzájom spolupracujú podľa svojho výberu, ale význam ich spolupráce je často len v rovine hľadania spolupracovníkov. Bude potrebné otvoriť diskusiu medzi vedúcimi ateliérov o cvičeniach, ich zameraní a vzájomnom prepojení.