The End of the F***cking World – VB, 2017, réžia: Jonathan Entwistle
Seriál The End of the F***cking World je adaptáciou rovnomenného komixu britského autora Charlesa Forsmana. Teenagerskou roadmovie vraj nemieril na srdce dospievajúceho čitateľa a sériu komixov o traumatizovanom sedemnásťročnom podivínovi a nihilistickej rebelke kupovali prevažne jeho rovesníci, teda tridsiatnici. Frosmana tak prirodzene prekvapilo, keď sa po premiére seriálu dostavili reakcie prevažne od publika zarezávajúceho v stredoškolských laviciach.
Anarchia a znecitlivenie, ktoré si rozčarovaní a unudení hrdinovia na úteku nastolia ako demonštráciu smútku a neochoty akceptovať pravidlá tohto ,,zasraného sveta” sa rozhodne prieči dospeláckej skúsenosti, no ako gesto vzbury nezodpovedných detských hrdinov je absolútne legitímna. Navyše sloboda je sladká v každom veku a na to, aby sa divák stotožnil s ich romantickými ideálmi a zasníval sa, nie je nikdy pristarý. Teda kritizovať seriál ako detinský, či naivný je bezpredmetné, svoje slabiny však rozhodne má.
Dotknúť sa slobody. A? Umrieť.
Spoločnosť Netflix premiérovala seriál začiatkom januára a sociálne siete začali takmer okamžite zaplavovať statusy s oduševnenými odporúčaniami, paradoxne prevažne tridsiatnikov. Odhliadnuc od toho, že atraktívny nápad vyvrcholí podľa očakávaní, je pochopiteľné, že dvojici dospievajúcich nerdov – utiahnutému možno psychopatovi Jackovi a výbušnej Alyssy s drzím slovníkom, diváci emocionálne podľahli. Ostatne humor, vyšperkované postavičky (nielen kráľ a kráľovná, ale aj kone a pešiaci) a napätie, ktoré si príbeh od prvého okamihu drží všetkými desiatimi, strhli a presvedčili aj mňa.
Autori najväčšieho a stále aktuálneho hitu Netflixu, seriálu Stranger Things dokázali s detskými hrdinami, insitnou mystery zápletkou a recykláciou nostalgických hitov z 80. rokov – od filmov, cez kultové knihy Stephena Kinga až po výstižné rekvizity – zázraky a mini séria o rebelujúcich adolescentoch boxujúcich so svetom vzbudila očakávania, že by mohla byť rovnako šikovnou rozprávkou pre dospelých. A toto tvrdenie v mnohých aspektoch aj napĺňa.
Ako podarená kratochvíľa quality tv, ktorej sa môže divák oddať bez výčitiek premárneného času funguje The End of the F***cking World výborne. Horizonty a vertikály toho, čo námet ponúka, však končia pri atraktívnej variácii. Sympatickí outsideri a nabaľujúce sa bizarnosti, ktoré dvojica pohodená v priestore britského malomesta bez zaváhania iniciuje sú dominantou inak poloprázdnej alúzie na slávnu roadmovie Bonnie a Clyde.
Ich nevyspytateľné dobrodružstvo funguje výborne do momentu, kým nespáchajú zločin. Od tohto okamihu sa do príbehu zamotávajú vedľajšie figúrky, zo vzťahu Jamesa a Allysi sa vytratí napätie aj atmosféra a príbeh sa uberie po vyšliapanej žánrovej ceste. Čierna komédia sa mení na hysterickú drámu so sociálnym podtextom, no cynizmus a hyperbola v tomto kontexte nefungujú a seriál postupne stráca vynaliezavú a pre rozprávanie kľúčovú poetiku, ktorou zasiahol diváka na začiatku.
Seriál však púta skvelým drsným humorom a nákazlivým soundtrackom komentujúcim dej. Výtvarnosť je pôsobivo minimalistická, odkazuje na komixovú estetiku a dôraz je kladený aj na kostýmy a imidž hrdinov – od hlavných protagonistov, ktorí sa musia ako zločinci na úteku maskovať, až po prispatého predavača na miestnej pumpe Froda parodujúceho hrdinu zo slávnej fantasy.
Veď nezabiješ je až piate prikázanie
Jamesovi a Alysse sa bezstarostné vyčíňanie poriadne vymkne spod kontroly. Teenageri nezabíjajú len nudu a osobné traumy, ale nedopatrením zavraždia majiteľa domu, ktorý sa rozhodli blúdiac po okolí osquatovať.
Osemdielna séria trvajúca niečo cez dve hodiny a 40 minút je akurát vyvážená jednohubka, zbytočne neodbieha od témy a venuje sa jednej komornej, uzavretej príbehovej linke.
Alyysa a James sú obaja z neúplných rodín, životnú disharmóniu a traumy z detstva si vybíjajú útekom a deštruktívnym porušovaním pravidiel. V druhom pláne príbeh naráža na sociálnu skutočnosť, čo je pre britských tvorcov príznačné, no The End of the F***cking World nie je depka, ale surovo vtipná čierna komédia o deťoch, ktoré nad svojimi spackanými životmi vonkoncom nenariekajú.
Detektívna linka vnáša do príbehu dve svojské vyšetrovateľky a filmári odkrývajú ich – spoločným románikom – skomplikovaný vzťah. Podobný priestor venujú Alyssinmu otcovi, záletnému hipíkovi, ktorý sa utieka pred rozvetvenými rodinnými problémami do karavanu na anglickom pobreží. Rodičia oboch detí sú však len ilustráčnými karikatúrami, čo príbeh nikam neposúva.
Tmelom rozprávania je rodiaca sa romanca medzi takmer dospelákmi, ktorí nemajú čo stratiť a v každom momente idú na doraz. Ich nevyhnutná prítomnosť postupne kryštalizuje. Prvotná túžba zabiť či využiť sa mení na intenzívny cit a vrcholí nenaplnenou láskou. The End of the F***cking World je šťavnatou a zároveň trpkou anekdotou o tom, ako nešikovne a zároveň čarovne sa dá zažiť prvá láska a práve v tom spočíva jeho údernosť.
