V sobotu 8. septembra sa slávnostným ceremoniálom ukončil najsledovanejší filmový festival tejto sezóny. Je zvykom, že na benátskom Lide v posledných rokoch štartuje oscarová sezóna premierovaním očakávaných amerických filmov. Avšak, tohtoročný festival v Benátkach ponúkol okrem nich aj špičku euróspkej kinematografie, ktorá pravidelne vypĺňala program festivalu v Cannes. Dôvod prekvapujúcej zmeny hierarchie obľúbenosti filmových festivalov u európskych režisérov a distribútorov budeme poznať až neskôr, už teraz sa dá však povedať, že 75. ročník sa zaradí k najúspešnejším edíciám najstaršieho filmového festivalu na svete.
Rovnako ako po festivale v Cannes vám Kinečko ponúka festivalový report vystavaný z reakcií zahraničných filmových publicistov.
Víťazsvo mexickejo snímky Roma známeho režiséra Alfonsa Cuaróna neprekvapilo nikoho. Autor filmov ako Gravitácia (2010) či Potomkovia ľudí (2006) sa v Roma vracia do čias svojho detstva a s nostalgiou reflektuje obyčajný príbeh upratovačky v 70. rokoch v Mexico City. Osobný, vizionársky a snový spôsob prerozprávania jednoduchého naratívu okúzlil porotu aj novinárov. Oveľa viac než forma a obsah filmu vyvoláva diskusiu spôsob distribúcie. Neobyčajný vizuálny zážitok, ktorý trailer sľubuje, narazí na mantinely malých obrazoviek televízie či počítača, keďže film vzišiel z dielne Netflixu. Prvé významné festivalové víťazstvo Netflixu môže pôsobiť aj ako jasný odkaz poroty (na čele s minuloročným držiteľom Zlatého leva Guillermom del Torrom) Thierrymu Frémauxovi a jeho rozhodnutiu zakázať účasť titulom z Netflixu, Amazonu a pod. v hlavnej súťaži v Cannes. Nech už bola motivácia pri vyberaní víťaza akákoľvek, pravdepodobne sme svedkami zlomového momentu, kedy sa filmy Netflixu zrovnoprávnia na väčšine festivalov či pri odovzdávaní Oscarov.
Veľkú cenu poroty si odniesol Grék Yorgos Lanthimos za svoj anglicko-írsko-americký film The Favourite. Rozhodnutie poroty, rovnako ako pri ostatných ocenených, bolo vo vzácnej zhode s reakciami novinárov. Bizarnú snímkú situovanú do viktoriánskeho Anglicka pripodobnil novinár Owen Gleiberman z Variety k filmu Barry Lindon, zverejnené zábery a samotný trailer evokujú skôr tvorbu anglického autora Petra Greenawaya.
Úspech Lanthimosovho filmu spolu s cenou za najlepšiu réžiu pre Jacquesa Audiarda potvrdili trend oceňovania žánrových filmov na festivaloch v posledných rokoch. The Sisters Brothers je western od francúzskeho filmára, ktorého posledný titul Dheepan získal Zlatú palmu v Cannes. Audiard filmom cieli na medzinárodný trh, na rozdiel od jeho predchádzajúcej tvorby využíva hollywoodskych hercov (J. Pheonix, J. Gyllenhaal) a na základe dostupných informácií a recenzií využíva divácky atraktívne rozprávačske postupy.
Spomedzi ostatných titulov hollywoodskych režisérov zaujal aj otvárací film First Man Damiena Chazella. Okrem výnimočného spôsobu spracovania najznámejšieho životného momentu Neila Armstronga snímka upútala aj absurdnou diskusiou, ktorá vznikla po jej premiére. Nezmyselnosť reakcií amerických národniarov na absensciu záberu, v ktorom Neil Armstrong pripevňuje americkú vlajku na povrch mesiaca spôsobila neočakávané spestrenie festivalového diskurzu.
K vyššie spomenutým anglofónnym titulom využívajúcim Benátky ako štart oscarovej sezóny patrí aj film Suspiria talianskeho tvorcu Luca Guadagnina z dielne Amazon Studios. Podľa Indiewire ide o najpolarizujúcejší film od minuloročnej matky! Darrena Aronofskeho, ktorého rannú projekciu sprevádzalo bučanie a večernú osem-minútový standing ovation. Rozporuplné reakcie kritikov zozbierali vo Variety.
Tradičnú skladbu súťaže pozostávajúcej z filmov etablovaných hollywoodskych filmárov sa podarilo tento rok rozšíriť aj o najlukratívnejšie filmy európskych autorov. V tejto podmnožine pútal najväčšiu pozornosť László Nemes s filmom Napszállta. Vysoká latka v podobe jeho debutu Saulov syn ostala podľa kritikov nepokorená, povesť výnimočného autora (predovšetkým po vizuálnej stránke) si však Nemes obhájil. Svedčí o tom aj precízna analýza Yarona Dahana na stránkach MUBI.
Diskusia ohľadom počtu filmov ženských režisériek pokračovala aj počas benátskeho festivalu. Riaditeľ Alberto Barbera spolu s celým vedením podpísal rovnaký dokument, ako festival v Cannes, ktorý sme s riaditeľom festivalu Art Film Fest v Košiciach Petrom Nágelom reflektovali aj na webe Kinečka. Dokument neprikazuje nezmyselné kvóty, jeho signatári však prisľubujú aktívnu snahu o zlepšenie postavenia žien v kinematografii pomocou väčšej transparentnosti pri výbere filmov a zostavovaní medzinárodných porôt. Toto gesto však nemohlo zakryť fakt, že sa v hlavnej súťaži ocitol iba jediný titul ženskej režisérky. Naopak, v pozitívnom duchu sa hovorilo o množstve „ženských“ príbehov. Veľká časť súťažných filmov mala ženskú hlavnú postavu, zo šestice vyššie spomenutých ide o snímky Roma, Suspiria, The Favourite a Napszállta.
