V piatok poobede sa v médiách ako blesk z jasného neba objavila správa, že poslanci Renata Kaščáková a Jozef Rajtár zistili, že v prípade filmu Štefánik asi došlo k dotačnému podvodu a že pripravujú systémové opatrenia, ktoré ďalším podvodom zabránia. Prvé hneď zrealizovali – podali návrh novely zákona o Audiovizuálnom fonde.

Už tlačová konferencia samotná vzbudila u ľudí, ktorí sa v audiovizuálnom sektore pohybujú, mierne povedané – zdesenie. Jej aktéri v priamom prenose potvrdili, že volanie obyvateľov tejto krajiny po zodpovedných politikoch je hádzaním hrachu nielen na koaličnú stenu, ale i na stenu opozičnej strany, ktorá chce byť lídrom zmeny. Prečo je tak ťažké obrátiť sa na niekoho, kto pozná súvislosti a dokáže politika, ktorý možno myslí veci dobre, zorientovať? Prečo si politici (česť výnimkám) myslia, že oni najlepšie posúdia, čo je problém a ako ho vyriešiť a nemajú potrebu do daného sektora aspoň „nazrieť“?

Možno vyznievajú moje slová tvrdo. Veď sa predsa tak veľa nestalo. Dvaja opoziční poslanci si našli tému, ktorá je atraktívna, boli chvíľu v médiách a koalícia im zákon i tak neschváli.

Nie je to tak. Stalo sa čosi oveľa závažnejšie. Bol vyslaný signál, že pri produkcii filmov sa na Slovensku „reťazia zmluvy“ a „spájajú verejné peniaze“. T.j. my, producenti, zneužívame zle nastavený systém a treba pred nami verejné peniaze ochrániť. A akokoľvek preukážeme, že tomu tak nie je, vždy, keď bude na pretrase verejná podpora filmovej tvorby, ľuďom sa vynorí v pamäti – však áno, producenti zneužívajú systém, bol to veľký škandál. Ako v tom židovskom vtipe – zistili sme, že ste tú striebornú naberačku neukradli, ale zlý pocit ostal…

Na čom je teda tento „škandál“ postavený. Poslanci investigatíve vypátrali, že pri financovaní jedného filmu poskytol Audiovizuálny fond prostriedky na základe viacerých zmlúv a že film podporil okrem neho aj Rozhlas a televízia Slovenska. Ktokoľvek si môže otvoriť na stránke fondu štatistiky pre verejnosť a zistí, že viac zmlúv v prípade jedného projektu je bežná prax. V prvom rade preto, že producent sa môže uchádzať o podporu na vývoj filmu, na jeho produkciu, i na jeho distribúciu. A v minulosti bola bežná prax, že sa v prípade podpory na produkciu, žiadalo (alebo získala podpora) opakovane – na jednotlivé fázy výroby filmu. Už pred dvoma rokmi vypočul fond tlak niektorých producentov a pristúpil k tomu, že na produkciu vie rozhodnúť o podpore naraz a poskytovať ju postupne na základe dodatkov k prvej zmluve (takže v tomto prípade „sa reťazia“ dodatky). Takže aktuálne sa dajú nájsť v systéme podpory jednorázové i na „etapy“. Navyše – ak by sa poslanci snažili do systému preniknúť hlbšie – zistili by, že v súčasnosti už môže producent získať podporu na vývoj projektu len raz. Takže jedna z otázok, ktoré si kladú, už našla svoju odpoveď.

Na základe svojho zistenia sa poslanci rozhodli navrhnúť zmenu zákona, ktorá úplne zakazuje podporu projektov vo fáze ich vývoja. Nikoho sa nespýtali, aké dôsledky by táto zmena priniesla. Prostriedky na vývoj filmov sú napríklad v prípade animovaných diel (ale nie len tých) nevyhnutné. Producent nemá šancu získať podporu na produkciu alebo koprodukčného partnera, ak nemá k dispozícii aspoň storyboard („nakreslený scenár“), väčšinou je však nevyhnutný animatik (z hľadiska výtvarna jednoduché video, akýsi film nanečisto, ktorý dáva predstavu o vzhľade a priebehu akcií budúceho animovaného filmu), čo vyžaduje mesiace práce. Navyše bez podpory vývoja doma nemajú slovenskí producenti prakticky šancu uchádzať sa o európske zdroje určené na vývoj audiovizuálnych diel (ktoré Slovenská republika spolufinancuje). Áno, nie len všetky európske krajiny majú mechanizmy na podporu vývoja filmových projektov, ale aj Európska únia samotná podporuje vývoj priamo. Navyše pre audiovizuálne prostredie je nevyhnutné, aby sa potenciál niektorých námetov a látok overil vo fáze vývoja – tak, aby do produkcie (ktorá je tak finančne náročná) šli len tie projekty, ktoré majú skutočný predpoklad na vznik kvalitného filmu. Je samozrejme otázkou, aký je zdravý pomer projektov, ktoré majú ísť ďalej a ktoré nie. V žiadnom prípade však nenavádza k zrušeniu možnosti podporu na vývoj získať. Inak i v životopisoch najlepších filmových režisérov (napríklad Miloša Formana) nájdete celý rad projektov, na ktorých pracovali mesiace i roky, vyvinuli ich a napokon nikdy nevznikli.

Spájanie verejných peňazí je ďalším zásadným zistením poslancov a ako neprijateľný fakt ho obratom navrhli v zákone o fonde zakázať. Pre vysvetlenie – verejnými prostriedkami nie sú len prostriedky z Audiovizuálneho fondu, ale i z Rozhlasu a televízie Slovenska, či napríklad z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Podľa predloženého návrhu teda nebudú môcť producenti nakrútiť film, ktorý podporil Audiovizuálny fond a vstúpila doňho ako koproducent RTVS. Nebudem klásť poslancom subjektívnu otázku, z akých zdrojov by podľa nich mali producenti filmy nakrúcať a či miesto navrhovanej novely nemali predložiť novelu daňového zákona, ktorá by motivovala súkromné zdroje investovať do umenia a kultúry (nech sebecky nehovorím len o filme). Len konštatujem, že tento návrh zásadne ohrozuje audiovizuálnu produkciu ako takú a svedčí o neznalosti nielen prostredia a podmienok pre filmovú tvorbu, ale i postavení a povinností verejnoprávneho média. Väčšina slovenských filmov v ostatnom období vznikla vďaka prostriedkom z fondu (fondov aj iných krajín) a televízii. Nie je možné na Slovensku vyrobiť celovečerný film len z prostriedkov z Audiovizuálneho fondu a vlastných vkladov producentov (inak produkcia filmov je práca ako každá iná a predpokladať, že ju budeme robiť zadarmo, je tiež zvláštny predpoklad). „Strach z nekontrolovateľného spájania verejných prostriedkov“ je neopodstatnený, pretože i na Slovensku platia pravidlá štátnej pomoci a kumulácia verejných zdrojov má prísne podmienky, ktoré sú rovnaké pre všetky členské štáty EU (Audiovizuálny fond musel najprv získať súhlasné stanovisko európskej komisie, kým začal dotácie vôbec prideľovať). Navyže RTVS má zo zákona povinnosť spolupracovať s nezávislými producentmi v SR na výrobe audiovizuálnych diel – t.j. má sa podieľať na produkcii filmov, ktoré sú financované z viacerých zdrojov, pretože dielo vyprodukované len zo zdrojov televízie, nie je nezávislou produkciou.

Poslancami predložený návrh zákona vo svojej dôvodovej správe tvrdí, že návrh nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Toto tvrdenie je nepravdivé. Má zásadný negatívny dopad na celú oblasť nezávislej filmovej a televíznej produkcie. A keď už hovoríme o profesionalite predloženia návrhu, ktorý poslanci predstavili na tlačovej konferencii, nedá mi nepridať ešte jednu poznámku. V parlamente sa aktuálne už jedna novela zákona o Audiovizuálnom fonde nachádza – návrh je v druhom čítaní. Do druhého čítania ho posunulo plénum Národnej rady SR 15. mája a obaja poslanci pri tom boli (hlasovali za). To znamená, že ak by bolo skutočne treba niečo rýchlo a systémoho riešiť, tak stačilo pripraviť pozmeňujúci návrh, ktorý mohol byť už na júnovej schôdzi parlamentu schválený.

Rada by som na záver povedala, že ja, ani moji kolegovia z Asociácie nezávislých producentov, si zďaleka nemyslíme, že systém podpory audiovizuálnej tvorby je „dokonalý“ a že aj medzi producentmi sa nenájdu takí, ktorým by nemali byť kladené možno aj nepríjemné otázky. Sme však demokratická krajina, ktorá má vytvorené všetky inštitúty, schopné postihnúť individuálne zlyhania. Považujeme za neprijateľné, aby náznak podozrenia zo zneužitie systému jednotlivcom, viedol k znevažovaniu  a sankcionovaniu prostredia ako takého. Naša asociácia spolupracuje so všetkými inštitúciami, ktoré spoluvytvárajú podmienky pre audiovizuálnu tvorbu na Slovensku, upozorňujeme na problémy, navrhujeme riešenia a odborne pripomienkujeme návrhy zmien zákonov a nižších právnych noriem. Sami za seba sme definovali etické pravidlá, ktoré sa snažíme dodržiavať, pretože sme si vedomí, že pracujeme s verejnými zdrojmi a že spoločenská dohoda o verejnej podpore filmovej tvorby môže byť krehká. Sme kedykoľvek pripravení viesť debadu o tom, čo možno na systéme zlepšiť a čo môžu lepšie robiť producenti. Radi by sme však túto debatu viedli predtým, ako niekto opäť vyrazí s bubnom na zajace.