Slovensko ako film-friendly krajina?
Peter Badač 29/6/2018

Rozhovor so Zuzanou Bielikovou

Prvého júna bola zriadená Slovenská filmová agentúra ako súčasť Audiovizuálneho fondu a na jej čele stojí Zuzana Bieliková (ZB), ktorú zvolila komisia tvorená zástupcami Audiovizuálneho fondu, Slovenského filmového ústavu a producentských asociácií. So Zuzanou sme sa rozprávali o fungovaní agentúry a výzvach, ktoré pred ňou stoja.

PB: Slovenská filmová agentúra vzniká pomerne neskoro v porovnaní s ostatnými krajinami, kde filmové agentúry fungujú už niekoľko rokov. Je dôležité, aby ju Slovensko malo, keď sme doteraz dokázali fungovať bez nej?

ZB: Určite je dôležité, aby Slovensko malo inštitúciu, ktorá prezentuje slovenské lokácie a filmových profesionálov. Kontinuálne sa venuje práci s domácimi i zahraničnými producentami, ktorí chcú nakrúcať na Slovensku a propaguje Slovensko ako lokalitu vhodnú na filmovanie. Nakrúca sa všade v okolí Slovenska, v Česku, Maďarsku či Rumunsku a práve tu vidím veľkú výhodu Slovenska. Zatiaľ sme neobjavenou krajinou, čo môže byť výhodou pre produkcie, ktoré chcú stále prichádzať s novými a atraktívnymi lokáciami. Verím, že domáci a zahraniční producenti budú vnímať SFA aj ako určitú záruku úspešnosti nakrúcania na Slovensku.

PB: Čo môže Slovensko ako filmová krajina ponúknuť?

ZB: Najmä zaujímavé lokácie, neobjavenú „novosť“, ktorá môže byť atraktívna pre divákov, služby profesionálov na vysokej úrovni. Na Slovensku máme bohatú filmársku tradíciu, sú tu filmové štúdiá, animačné štúdiá, trikové a postprodukčné štúdiá, možnosti obrazovej a zvukovej postprodukcie – všetko môžeme ponúkať. Služby sú adekvátne európskemu štandardu, máme vybudovaný systém podpory, ktorého podmienky boli nedávno upravené. Atraktívnejšími pre zahraničných partnerov sme sa stali na základe zníženia hranice výdavkov, ktoré je potrebné na Slovensku investovať. Nie je to samozrejme nič výnimočné, pretože podobné systémy podpory má väčšina európskych krajín, no na druhú stranu nám to umožňuje byť konkurencieschopnejšími najmä pri lákaní zahraničných filmárov na nakrúcanie na Slovensku. Už teraz však vidíme záujem od filmárov, ktorí majú ku Slovensku citový vzťah. Buď od tých, ktorí tu už pracovali a mali dobré skúsenosti alebo od takých, ktorých predkovia pochádzali zo Slovenska a radi by našu krajinu znova objavili.

PB: Na Slovensku vraciame vďaka podpornej schéme Audiovizuálneho fondu 20% zo sumy, ktorú producent preinvestuje na Slovensku za služby, honoráre či lokácie. Ostatné krajiny tieto percentá zvyšujú. V Maďarsku alebo v Rumunsku schválili 35% podporu z preinvestovanej sumy, ktorá môže byť o 10% navýšená, ak sa priznajú rumunské lokácie. Ako chcete týmto krajinám konkurovať?

ZB: Myslím si, že Slovensko má čo ponúknuť najmä v oblasti prírodných krás. Máme hory, lesy, hrady, zámky – to sú lokality, ktoré zahraničných filmárov lákali aj v minulosti. Naša schéma podpory je výhodnejšia po nedávnej úprave podmienok v programe AVF Podpora audiovizuálneho priemyslu. Percentá sú rovnaké – 20%, ale limit preinvestovaných výdavkov je na Slovensku 300 tisíc €, ak ide o dvoj- alebo trojdielny film alebo minisériu (každý minimálne 70 minút), alebo ide o primárne TV seriál  (pre film, alebo pre dokumentárny alebo animovaný film len 150 tisíc €), v ČR je to v prepočte skoro až 600 tis. € pre celovečerný hraný film.

PB: Čo je hlavnou devízou Slovenska, ktorou budete lákať filmových producentov na nakrúcanie u nás?

ZB: Máme vybudovanú filmovú infraštruktúru, máme tu spoločnosti, ktoré už majú skúsenosti aj s veľkými projektami. Ich klienti sa na Slovensko vracali dovtedy, kým nedostali výhodnejšie podmienky v iných štátoch. Preto verím, že kontinuálnou prácou na propagácii Slovenska ako filmovej krajiny a s naším systémom podpory filmovej výroby, sa tieto spoločnosti vrátia na Slovensko. Problém nikdy nebol v kvalite slovenských služieb, ale v tom, že sme nedokázali konkurovať cenovým zvýhodneniam, ktoré ponúkli Maďarsko alebo Česko. Ďalšou výhodou Slovenska je určite aj geografická poloha. Všetko je tu veľmi blízko a za niekoľko hodín môžeme byť v Budapešti, Viedni, Prahe alebo v Poľsku.

PB: Aké boli vaše prvé kroky ako manažérky Slovenskej filmovej agentúry? Čo sú najdôležitejšie úlohy, ktoré na vás čakajú?

ZB: V prvom rade sa chcem zorientovať v súčasnom stave a urobiť si taký malý audit, zistiť, čo všetko máme k dispozícii vo vzťahu k lokáciám a podpore nakrúcania na Slovensku. Stretla som sa so zástupcami NKC SFÚ a zisťovala som, či existujú nejaké materiály, z ktorých by sa dalo vychádzať pri budovaní databáz a kontaktov, ale zistila som, že vlastne nič neexistuje. Boli tu aj pokusy producentov urobiť databázu lokácií, no zrealizované neboli. Pokúsim sa však zozbierať aspoň to, čo už vzniklo. Tieto informácie by mohli poslúžiť ako základ pre naše materiály, ktoré budú v tlačenej podobe a na webe propagovať Slovensko ako filmovú krajinu.

Plánujem sa stretnúť s producentskými asociáciami a konzultovať ich potreby, s ktorými im SFA môže pomôcť, a tiež s jednotlivými producentami, ktorí sa problematikou filmovej agentúry v minulosti zaoberali, prípadne sa zaujímajú o servisné nakrúcanie pre zahraničné štáby alebo o minoritné koprodukcie.

PB: Bude vybudovanie propagačného webu a zber materiálov prioritnou úlohou, ktorou sa plánujete zaoberať?

ZB: Paralelne budú prebiehať aj ostatné procesy ako kontaktovanie regiónov, zástupcov mestských úradov a miestnych samospráv, regionálnych inštitúcií, majiteľov lokácií, s ktorými sa budeme rozprávať o pozitívnych dopadoch filmového nakrúcania pre ich región. Jedným z problémov, ktoré producenti často riešia, je cenová nerovnosť, kedy jeden úrad vydá povolenie pre jeden projekt a nevydá ho už pre ďalší. Byrokratické zaťaženie je v prípade filmovej výroby, ktorá potrebuje byť flexibilná, niekedy až enormné a jeho napredovanie je pomalé. Tieto praktiky by sme radi pomohli eliminovať, aby filmári presne vedeli, kde všade sa dá nakrúcať a koľko to bude stáť. Regióny by si zároveň mali uvedomiť, že filmári im to tam neprišli vydrancovať a zdemolovať, ale práve naopak – nakrúcanie u nich môže mať pozitívny dopad na zamestnanosť, na využívanie služieb a v neposlednom rade na zviditeľnenie regiónu.

V dlhodobejšom horizonte by sme mohli začať diskusiu s regiónmi o ich finančnej participácii na filmových projektoch. A to nie prostredníctvom regionálnych filmových fondov, ako to vidíme v Poľsku alebo v Česku, ale možno skôr v odpustení miestnych poplatkov a daní, čo by mohlo prilákať aj domácich filmárov.

PB: Aký je časový rámec na spustenie činnosti SFA?

ZB: Ak všetko pôjde hladko, predpokladám, že do konca roka 2018 spustíme web s informáciami a databázou. Zároveň by sme chceli personálne posilniť agentúru minimálne o jedného človeka, s ktorým by sme v roku 2019 rozbehli agendu agentúry naplno, prezentovali Slovensko na trhoch v zahraničí, aktívne sa stretávali a oslovovali potencionálnych záujmecov o filmovanie u nás. S tým je spojený v budúcnosti aj merchandising, ak to rozpočet SFA dovolí.

PB: Na aké trhy a aké typy projektov sa pri tejto prezentácii zameriate?

ZB: Určite by sme chceli prezentovať Slovensko v USA, ale ako pozorujeme trend z okolitých krajín, tak významnými klientmi sú aj producenti z Ázie – Kórea, India, Indonézia, Čína. Pre nich sú zaujímavé naše pamiatky, ktoré sú úplne iné ako majú oni. Vidím tu aj priestor na výrobu televíznych seriálov, budeme sa snažiť osloviť aj televízne štúdiá.

PB: Čo filmová turistika, ktorá je stále viac populárna. Plánujete niečo aj v tejto oblasti?

ZB: V prvej fáze zatiaľ nie, skôr nám ide o spoluprácu s miestnymi samosprávami a so zahraničnými producentami. Oblasť filmovej turistiky je určite zaujimavá a chceli by sme sa jej do budúcna venovať. K jej rozvoju je však dôležité, aby sem prišli veľké projekty typu Hra o tróny, ktoré by dokázali týchto turistov prilákať, pretože lokálna kinematografia zatiaľ takúto silu nemá. Plánujeme jednať aj so Slovakia Travel a vymýšľať spoločné projekty, ale to je zatiaľ cieľ v dlhodobejšom horizonte.