WILD WILD COUNTRY – r. Chapman & Maclain Wayn, USA, Netflix, 2018
Dokumentárny seriál z produkcie Netflixu, Wild Wild Country, prináša pohľad na turbulentné obdobie amerických dejín, ktoré bolo donedávna zapadnuté prachom a absolútne nepovšimnuté, no v mnohom pripomína dnešné problémy a nálady v spoločnosti. A to nie len tej v USA.
„Raz o tomto niekto napíše knihu, a keď tá kniha vyjde, tak vám garantujem, že si ľudia budú myslieť, že je to celé fikcia“ – takto opisuje udalosti zobrazené v úvodnej časti seriálu Wild Wild Country jeden z hlavných respondentov. A nemá ďaleko od pravdy. V šiestich 60 minútových dieloch sa toho udeje skutočne veľa – skupina vyše 700 členov kultu okolo kontroverzného indického guru Bhagwana Shree Rajneesha (neskôr nazývaného aj Osho) kúpi ranč o rozlohe skoro 26 000 hektárov neďaleko mestečka Antelope (počet obyvateľov – 40) v americkom štáte Oregon. Na ranči si vystavajú vlastné mesto, ktorého súčasťou sú domy pre členov komunity, farma, nákupné centrum alebo súkromné letisko. Členovia komunity sa nazývaju Sannyasinovia (v preklade zo Sanskritu „nasledovníci“), nosia oblečenie iba v odtieňoch červenej alebo orandžovej farby a vyznávajú učenie postavené na myšlienkach voľného sexu a transcendentálnej meditácie. Ich liberálne zmýšľanie sa rýchlo dostane do konfliktu s konzervatívnymi hodnotami obyvateľov malého amerického mestečka. Sannyasinovia sa preto postupne pokúsia dostať do mestskej rady tak, že vedome nakazia vyše 750 ľudí salmonelózou, premenujú Antelope na Rajneeshpuram, ozbroja sa od hlavy po päty automatickými zbraňami, rozbehnú obrovský imigračný podvod a pokúsia sa spáchať atentát na hlavného prokurátora pre štát Oregon. A to je len krátky výber z toho najlepšieho.
Do detailov deja seriálu nebudem zachádzať, keďže sledovať všetky šokujúce zvraty je skutočne zaujímavé a nerada by som o tento zážitok niekoho ukrátila.
ZLO VS ZLO
Tento skutočný, no občas až sureálny príbeh je rozprávaný postavami, ktoré zastupujú obe strany konfliktu a prinášajú pestrú škálu charakterov.
Guru Bhagwan Shree Rajneesh je zobrazený len prostredníctvom vybraných archívov, keďže v roku 1990 zomrel. No tvorcom sa podarilo do seriálu dostať väčšinu postáv z oboch táborov, ktoré tvorili jadro celého konfliktu, a je im poskytnutý dostatočný priestor na opis a reflexiu všetkých udalostí.
Najviac priestoru okupuje pravá ruka Bhagwana, jeho hovorkyňa a spoluzakladateľka komunity – Sheela Birnstiel (aka Ma Anand Sheela). Sheela bola, a stále je, žena, ktorá si nedávala servítku pred ústa ani v diskusiách celonárodných televízií, v ktorých v 80. rokoch obhajovala komunitu Rajneeshiov a ich aktivity. Táto útla Indka mala v rukách obrovskú moc a bola hnacou silou a mozgom za lokálnymi, národným, politickými a nelegálnymi aktivitami komunity. Aj po rokoch pôsobí rovnako rozhodne a chladnokrvne ako v dobových archívnych materiáloch. Seriál jej ponúka dostatok priestoru na osobnejšiu interpretáciu udalostí a jej vzťahu k Oshovi, a odkrýva tak jej ľudskejšiu a emocionálnejšiu stranu.
Jane Stork (aka Ma Shanti B), Austrálčanka, ktorá do komunity vstúpila s celou svojou rodinou, je príkladom členky, ktorá bola komunite Rajneeshiov naplno oddaná, no postupom času prešla procesom trpkého a bolestivého odlúčenia. Prináša tak pohľad do vnútra ženy, ktorá musela dodatočne kriticky nahliadnuť na svoju minulosť a prehodnotiť, či jej činy boli z morálneho hľadiska naozaj správne.
Prominentný americký právnik a bývalý primátor mesta Rajneeshpuram, Philip Toelkes (aka Swami Prem Niren) na toto obdobie svojho života nespomína tak kriticky ako Jane Stork. Aj po rokoch zostáva naďalej oddaným Sannyasinom, ktorý obhajuje ideu komunity a Oshovho učenia. Zaujímavo nahliada na udalosti v Oregone a diváka sa pýta: „V každom z nás je temnota. Robí to teda z každého z nás zlého človeka?“
Opačnú stranu konfliktu zastupuje napríklad manželská dvojica Kelly a Rosemary McGreerovci, ktorí celý život žili v Antelope a ostro vystupovali proti aktivitám komunity Rajneeshiov v 80.rokoch, alebo Robert Weaver, ktorý bol asistentom hlavného prokurátora pre štát Oregon, a opisuje postupy v FBI vyšetrovaní nelegálnych aktivít komunity.
Seriál odmieta jednoznačne niektorú z postáv vykresliť ako hrdinu alebo antagonistu. Postavy a ich činy priamo nesúdi. Divákovi necháva priestor na vytvorenie si vlastného názoru. Tvorcovia odmietli stereotypne zobrazovať konzervatívnych Američanov ako nevzdelaných bigotných a po zuby ozbrojených „redneck-ov“, ale ani Sannyasinov ako rajskú komunitu hippíkov z celého sveta postavenú na ideách lásky a mieru. Obe strany majú v niečom pravdu, no rovnako majú obe strany na rukách krv. Idea dobra a zla je tu teda v klasicky čiernobielej forme absolútne popretá. O to zaujímavejšie je potom sledovať motivácie jednotlivých postáv, pretože je jasné, že za všekým je na oboch stranách rovnaká sila – chuť po moci a snaha o ovládanie druhých.
300 HODÍN DOBOVÝCH ZÁBEROV, KTORÉ OBJAVIL NÁHODNÝ ARCHIVÁR
Archívne dokumentárne krimi series sa v posledných rokoch stali veľmi populárnymi, najmä po úspechu seriálov ako Making A Murderer (Netflix) alebo The Jinx (HBO). Wild Wild Country nadväzuje na popularitu tohto žánru, aj keď naplno nevyužíva potenciál dostupného archívneho materiálu alebo tém, ktoré kult Rajneeshiov ponúkal. Bratia Chapman a Maclain Waynovci pracovali okolo roku 2014 na dokončovaní iného dokumentárneho seriálu pre Netflix, ktorý si vyžadoval mnoho archívov aj z okolia mesta Portland v Oregone. Práve počas práce na tomto projekte im jeden archivár spomenul príbeh o indickom guru, Bhagwan Shree Rajneeshovi, ktorý v 80.rokoch obrátil život v Oregone, ale aj celej Amerike, hore nohami. Keď sa bratia Wayovci začali o tento príbeh zaujímať, narazili na vyše 300 hodín archívneho materiálu, ktorý veľmi podrobne zachytával túto komunitu a turbulentné roky, ktoré prežili v Indii, ale najmä v Antelope/Rajneeshpurame.
Seriál stojí na pracne vybraných archívoch, ktoré tvoria väčšinu vizuálov jednotlivých častí. Archívne zábery sú prestrihávané s tými súčasnými, ktorých väčšinu tvoria výpovede respondentov vo forme hovoriacich hláv alebo spomalené zábery na krajinu a miesta opisované seriálom. Príbeh je kvalitne vystavaný a jednotlivé diely cielene pracujú s postupným budovaním napätia a katarzie. Dramaturgicky sú jednotlivé časti zvládnuté výborne a seriál tak pôsobí kompaktne ako celok.
Obaja bratia režiséri sa v niekoľkých rozhovoroch vyjadrili, že základom pre nich bolo sprostredkovať objektívny pohľad na konflikt medzi Rajneesheeimi a obyvateľmi mestečka Antelope, ktorý prerástol do celonárodného škandálu. A v tomto prípade sa musí uznať, že obe strany konfliktu dostali skutočne dostatok priestoru. Stovky hodín archívneho materálu ale ukrývajú aj hlbší náhľad do samotnej komunity kultu, ktorý však už Wild Wild Country až tak neskúma. A to je trochu škoda.
Jedným z nedostatkov tohto seriálu je nedostatočné vysvetlenie Bhagwanovho učenia. Divákovi nie je úplne jasné, čo okrem „free love“ a rôznych druhov meditácie prilákalo tisícky ľudí zo Západu nasledovať tohto muža z Indie cez polovicu sveta do utopistického Rajneeshpuramu v americkom Oregone. Na povrch sa tak nedostanú mnohé zo znepokojujúcich skutočností, ktoré boli súčasťou života tejto komunity.
Nespomína sa napríklad nútená sterilizácia členov komunity, pretože Bhagwanovo učenie nepodporovalo ideu rodičovstva (deti podľa neho bránili v plnom odovzdaní ducha na ceste za osvietením) a mnohé ženy, ktoré otehotneli boli nútené komunitu opustiť. Počas fungovania Rajneeshpuramu sa tam nenarodilo ani jedno dieťa.
Ďalšou znepokojivou témou, ktorú seriál hlbšie neskúma sú aj terapeutické sedenia/meditácie, ktoré Bhagwan a jeho nasledovníci praktizovali. Tieto meditácie obsahovali prvky násilia a agresie, striedané s tichom a pokojom. Násilné časti však často prerástli do konfliktov a fyzickej agresie, čo viedlo k mnohým vážnym zraneniam alebo znásilneniam. Bhagwan totižto učil, že pre dosiahnutie skutočného duchovného osvietenia sa človek musí vzdať všetkého hmotného, vrátane vlastného tela.
Seriál takisto opomína jednu z najviac znepokojujúcich tém, ktoré táto komunita ukrývala – výchovu detí. Ako som spomínala, v komunite sa nenarodilo ani jedno dieťa, no mnohí z členov do nej už vstúpili ako celé rodiny, aj s malými deťmi. Tie boli od nich následne izolované, aj vo veľmi nízkom veku. Všetky deti žili spoločne v samostatnej časti oddelene od ich rodičov, kde mali skoro až neobmedzenú slobodu a veľmi nízku úroveň akéhokoľvek vzdelania. Keď sa tieto deti následne po rozpade komunity ako 10 – 11 ročné vrátili do „reality“, nevedeli čítať, písať, alebo nadväzovať sociálne vzťahy so svojími rovesníkmi.
Ak by boli divákovi okrem neuveriteľných dejových zvratov predstavené aj príklady takýchto morálnych konfliktov vo vnútri komunity, bolo by tak možné lepšie pochopiť vysokú emocionálnu daň, ktorú museli členovia komunity zaplatiť za prísľub duchovného osvietenia.
AKO CHUTÍ MOC
Wild Wild Country je štúdiou skupiny ľudí, ktorí potrebujú žiť a pracovať vo väčšej komunite so spoločným cieľom, na to aby mali pocit, že niekam skutočne patria. Zároveň je aj štúdiou toho, ako sa dá táto prirodzená ľudská vlastnosť – niekam patriť, zneužiť charizmatickým lídrom, ktorý sleduje vlastné ciele. Na malej skupine okolo indického guru môžeme pozorovať ako takáto honba po moci a schopnosť ovládať ľudí môže fungovať aj vo väčších spoločenských komunitách, či krajinách. Mať moc kontrolovať iných je spoločným hnacím motorom lídrov. Niekam patriť je spoločným hnacím motorom nasledovníkov. Dnes sa spoločnosti po celom svete radikalizujú rôznymi smermi a aj na príklade Wild Wild Country môžeme vidieť, že sa to netýka len ľudí z nižších spoločenských vrstiev bez kvalitného vzdelania. Zradikalizovať sa vedia aj solventní a veľmi dobre vzdelaní ľudia. Viac ako 60% Bhagwanových nasledovníkov v Oregone malo vysokoškolské vzdelanie a viac ako 80% pochádzalo z veľmi dobre finančne zabezpečených rodín. Je teda viac než zaujímavé sledovať, ako je možné, že tak veľká skupina inteligentnej strednej a vyššej vrstvy spoločnosti uverí tomu, že ideál je väčší ako skutočnosť a jednoducho stratí pojem o tom, čo je spravodlivé a správne.
Jeden z režisérov v rozhovore pre Time povedal: „Úprimne povedané, pre mňa ako Američana bolo potešujúce vidieť, že s týmito problémami bojujeme už od nepamäti a to, čo sa v našej krajine deje teraz nie je ničím novým. Každá generácia sa s týmito otázkami a problémami musela do určitej miery zaoberať.“
